Verzia z 18:47, 6. september 2015 upraviť Wizzard (diskusia \| príspevky) Správcovia 113 867 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 09:19, 9. august 2016 upraviť vrátiť Eryn Blaireová (diskusia \| príspevky) 14 681 editací aktualizácia, doplnenie, - mŕtve externé odkazy Ďalšia úprava →
Riadok 94: '''Triton''' (zriedkavo '''Tritón''', označenie '''Neptun I''') je prirodzený a najväčší [[mesiac (družica)\|satelit]] planéty [[Neptún]], siedmy najväčší mesiac [[slnečná sústava\|slnečnej sústavy]].<ref name="astro.sk" >{{Citácia elektronického dokumentu \| titul = Neptún – encyklopedické heslo ~~\| url = http://www.astro.sk/~mjakubik/wwwheslar/pdf/1202818119_Neptun.pdf~~ \| dátum prístupu = 2009-05-09 \| jazyk = slovensky }}</ref> Súčasne je to jedno z najchladnejších veľkých telies v slnečnej sústave, teleso s najmenej [[excentricita\|excentrickou]] obežnou dráhou, najväčší [[retrográdna dráha\|retrográdne]] obiehajúci mesiac v slnečnej sústave a najväčšie teleso v slnečnej sústave s retrográdnym pohybom vôbec.<!-- nestačilo by len konštatovanie "najväčšie teleso v slnečnej sústave s retrográdnym pohybom"? potom sa chápe aj ako najväčší mesiac, +refy lebo sú tu samé superlatívy--> Objavil ho v roku [[1846]] britský astronóm [[William Lassell]] iba 17 dní po objave samotného Neptúna. Pomenovaný bol po synovi [[Poseidón]]a (Neptúna), vládcu morí, [[Tritón]]ovi. Zatiaľ bol preskúmaný iba jedinou [[planetárna sonda\|sondou]], a to [[Voyager 2\|Voyagerom 2]] v roku [[1989]]. Tieto pozorovania priniesli prekvapivé údaje: povrch mesiaca je veľmi mladý a mesiac je sám teda zrejme veľmi ([[kryovulkanizmus\|kryovulkanicky]]) aktívny. Řádek 103 ⟶ 102: == Fyzikálne charakteristiky == Triton má asi o 40 % väčšiu hmotnosť ako [[Pluto]], ~~najväčší~~prvý známy objekt [[Kuiperov pás\|Kuiperovho pásu]]. Aj jeho vlastnosti sú prekvapivo podobné vlastnostiam Pluta – predpokladá sa, že zhruba 25 % tvorí [[ľad]] a zvyšok [[hornina]] s výrazným podielom [[kov]]ov. [[jadro planéty\|Jadro]] Tritona tvorí až 2/3 jeho celkovej hmotnosti, čo je najviac zo všetkých [[mesiac (družica)\|satelitov]] s výnimkou [[Io (mesiac)\|Io]] a [[Európa (mesiac)\|Európy]]. Na povrchu sa nachádza množstvo zamrznutého [[dusík]]a a asi aj vodného [[ľad]]u; je pravdepodobné, že mnoho kilometrov hrubý plášť mesiaca je tvorený práve z ľadu. Existencia [[oceán]]u ukrytého pod ním je diskutabilná, ale ak by dochádzalo napr. k [[Slapová sila\|slapovému zahrievaniu]] gravitáciou Neptúna, nemožno ju vylúčiť. Oceán by potom mohol byť hostiteľom teoretických primitívnych foriem [[mimozemský život\|života]]. Triton je síce menší ako [[Mesiac]] [[Zem]]e, napriek tomu si dokáže udržať [[atmosféra (kozmického telesa)\|atmosféru]]. To je spôsobené hlavne tým, že teploty na Tritone sú veľmi nízke a [[tepelný pohyb]] molekúl neprekoná [[úniková rýchlosť\|únikovú rýchlosť]]. Tá je {{km\|1.455\|m}}/s. Triton je jediný Neptúnov mesiac ktorý bol dostatočne hmotný na to, aby ho jeho [[gravitácia]] sformovala do tvaru [[guľa\|gule]]. Řádek 111 ⟶ 110: Tritonova [[obežná dráha]] leží medzi skupinou malých vnútorných [[prográdna dráha\|prográdne]] obiehajúcich mesiacov a vonkajších malých prográdne aj retrográdne obiehajúcich družíc. Neobyčajný retrográdny pohyb mesiaca viedol k špekuláciám, že Triton nevznikol na orbite Neptúna, ale bol planétou iba zachytený. V súčasnosti obieha po takmer [[kruh]]ovej dráhe, čo je na retrográdne obiehajúci mesiac veľmi nezvyčajné. Predpokladá sa, že pôvodná dráha bola oveľa [[excentricita\|výstrednejšia]]. V súčasnosti je excentricita dráhy taká nízka, že sa prejavuje až na 16.-tom desatinnom mieste.<ref>http://www.oknavesmiru.cz/index.php?option=com_content&task=view&id=164&Itemid=63</ref> V terajšej vzdialenosti {{km\|354800\|m}} od centra planéty Triton obieha asi miliardu rokov. Ide o relatívne nízku dráhu, kvôli ktorej je mesiac vystavený pôsobeniu [[slapová sila\|slapových síl]] planéty. Tie v ňom vytvárajú [[teplo]] potrebné pre [[vulkanizmus]]. Triton sa po [[špirála\|špirále]] pomaly blíži k planéte, do ktorej by mal podľa výpočtov naraziť v priebehu nasledujúcich 100 miliónov rokov. Sklon dráhy ~~Tritóna~~Tritona k rovine Neptúnovho [[rovník]]a je 157,35°, čo potvrdzuje teóriu, že Triton bol zachytenou [[planétka\|planétkou]]. Rotácia Tritona je [[viazaná rotácia\|viazaná]], to znamená, že planéta sa otočí okolo svojej osi za rovnakú dobu, za akú obehne okolo planéty, čo je necelých 6 dní. == Vznik == Řádek 118 ⟶ 117: \| autor = Hvězdárna Uherský Brod \| titul = Nový scénář původu Neptunova měsíce Triton ~~\| url = http://astrosvet.com/planety/novy-scenar-puvodu-neptunova-mesice-tritonu~~ \| dátum vydania = 2006-05-22 \| dátum prístupu = 2009-05-09 Řádek 135 ⟶ 133: \| dátum prístupu = 2009-05-09 \| jazyk = slovensky }}</ref> Známou dvojplanétkou je napríklad trpasličia planéta Pluto a jeho veľký [[Cháron (mesiac)\|mesiac Charon]] spolu s menšími mesiacmi [[Nix (mesiac)\|Nix]], [[Hydra (mesiac)\|Hydra]], [[Styx (mesiac)\|Styx]] a [[Kerberos (mesiac)\|Kerberos]]. Pri tesnom prelete okolo Neptúna vo vzdialenosti asi 8 polomerov Neptúna sa pôsobením slapových síl planéty táto dvojica rozpadla. Neptún zachytil tú z dvoch planétok, ktorá sa v čase najväčšieho priblíženia pohybovala v protismere pohybu [[ťažisko (fyzika)\|ťažiska]] páru - Triton. Druhá zložka unikla do priestoru. Nízka vzájomná rýchlosť počas stretnutia zabránila rozbitiu Tritóna. Tento scenár je možné rozšíriť na viacero mesiacov veľkých planét s retrográdnou dráhou.<ref>http://cygnus.astro.sk/zne/zneXLI2006A.html#1</ref>

Tritón (mesiac): Rozdiel medzi revíziami