Havranec: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Andreios (diskusia | príspevky)
preusporiadanie, wikilinky, spresnenie
úprava textu, formátovanie odseku
Riadok 38:
 
== Polohopis ==
Havranec je najmenšia obec v [[Okres Svidník|okrese Svidník]] v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. Nachádza sa na rozhraní [[Ondavská vrchovina|Ondavskej]] a [[Laborecká vrchovina|Laboreckej vrchoviny]] v severnej časti [[Nízke Beskydy|Nízkych Beskýd]] v pramennej oblasti potoka [[Svidničanka]]. [[katastrálne územie|Kataster]] obce o rozlohe 764 ha je vo výške 385 m [[Metrov nad morom|nad morom]] v strede obce, až {{mnm|705}} pri štátnej hranici s [[Poľsko]]m. Do katastra obce zasahuje [[chránená krajinná oblasť]] [[Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty|Východné Karpaty]] a tiež tam vyviera minerálny prameň. Členitý povrch chotárakatastra s hlbokými dolinami tvoria flyšové súvrstvia, ktorý pokrýva súvislý listnatý les s porastom [[Buk (rod)|buka]] a v menšom rozmere aj [[breza (rod)|brezy]].
 
== Symboly obce ==
Riadok 47:
 
Za základ erbu bol vzatý odtlačok pečatidla [[Pečať|pečiatka]] z roku 1868 na ktorej je vyobrazený zamestnanecký motív, charakterizujúci lesné práce a domácu výrobu šindľov.
 
Autorom erbu je Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák.
 
[[vlajka|Vlajka obce]] pozostáva z štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej (2/9), červenej 3/9), bielej (1/9) a čiernej (3/9). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
 
== Obyvateľstvo ==
Havranec je jedna z najmenších [[obec (slovenská správna jednotka)|obcí]] na [[Slovensko|Slovensku]] podľa počtu obyvateľov. Menšia je napr. obec [[Príkra]], ktorá má 87 obyvateľov.
 
V obci Havranec v roku 1995 nachádzali priezviská týchto rodín Adamčík, Bilas, Leľo, Ozogár, Rodák, Sadiv a Ščerba.
 
K 31. 12.2006 2015 v obci žilo len 1013 občanov z ktorých 50 % sa hlásilo k slovenskej, 40 % k rusínskej a 10 % k ukrajinskej národnosti. V produktívnom veku boli len 4 muži.
 
V obci sa nachádza drevený [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] chrám ([[cerkev]]) [[Premenenie Pána|Premenenia Pána]] z roku 1968.
Řádek 64 ⟶ 65:
 
Názov obce sa vyvíjal nasledovne:
* [[1773]] - Gawranecz, Gavranecz,
* [[1808]] - [[1863]] - Gavranyecz, Gawranec,
* [[1863]] - [[1882]] - Gavranec,
* [[1888]] - [[1902]] - Gavranyec,
* [[1907]] - [[1913]] - Kishollód,
* [[1920]] - Gavranec,
* [[1927]] - Havranec.
 
V roku 1787 mala obec 8 domov a 58 obyvateľov, v roku 1828 mala 10 domov a 79 obyvateľov.
Řádek 80 ⟶ 81:
Posledná pietna rozlúčka bola vykonaná v dňoch 26. – 27. apríla 1922. V rove č. 2 sú pozostatky neznámeho rakúsko-uhorského cisársko-kráľovského majora Pešieho pluku č. 73 z českého Chebu.
 
Nad hrobmi je kovový kríž s textom „ Na pamiatku padlým z prvej svetovej vojny“. Miesto posledného odpočinku vojakov je starostlivo ošetrované.
 
Pri [[karpatsko-duklianska operácia|karpatsko-duklianskej operácie]] od októbra do novembra 1944 obec bola značné poškodená.
 
V chotárikatastri obce boli rozsiahle lesy. Obyvatelia dedinyobce pracovali v lesoch a od 17. storočia boli široko-ďaleko známi a vyhľadávaní šindliari.
 
Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci. Po socializácii dedinyobce v obci vzniklo JRD, kde boli využívané najmodernejšie poľnohospodárske vymoženostistroje. Po rozpade družstva po roku 1990 a v nových spoločenských podmienkach veľazostáva veľká časť poľnohospodárskej pôdy zostáva ladom. Dnes pôda je nevyužitá, alebo malo využívaná pre poľnohospodárske účely.
 
== Referencie ==