Havranec: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
preusporiadanie, wikilinky, spresnenie |
úprava textu, formátovanie odseku |
||
Riadok 38:
== Polohopis ==
Havranec je najmenšia obec v [[Okres Svidník|okrese Svidník]] v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. Nachádza sa na rozhraní [[Ondavská vrchovina|Ondavskej]] a [[Laborecká vrchovina|Laboreckej vrchoviny]] v severnej časti [[Nízke Beskydy|Nízkych Beskýd]] v pramennej oblasti potoka [[Svidničanka]]. [[katastrálne územie|Kataster]] obce o rozlohe 764 ha je vo výške 385 m [[Metrov nad morom|nad morom]] v strede obce, až {{mnm|705}} pri štátnej hranici s [[Poľsko]]m. Do katastra obce zasahuje [[chránená krajinná oblasť]] [[Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty|Východné Karpaty]] a tiež tam vyviera minerálny prameň. Členitý povrch
== Symboly obce ==
Riadok 47:
Za základ erbu bol vzatý odtlačok pečatidla [[Pečať|pečiatka]] z roku 1868 na ktorej je vyobrazený zamestnanecký motív, charakterizujúci lesné práce a domácu výrobu šindľov.
Autorom erbu je Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák.
[[vlajka|Vlajka obce]] pozostáva z štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej (2/9), červenej 3/9), bielej (1/9) a
== Obyvateľstvo ==
Havranec je jedna z najmenších [[obec (slovenská správna jednotka)|obcí]] na [[Slovensko|Slovensku]] podľa počtu obyvateľov. Menšia je napr. obec [[Príkra]], ktorá má
V obci Havranec v roku 1995 nachádzali priezviská týchto rodín Adamčík, Bilas, Leľo, Ozogár, Rodák, Sadiv a Ščerba.
K 31. 12.
V obci sa nachádza drevený [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] chrám ([[cerkev]]) [[Premenenie Pána|Premenenia Pána]] z roku 1968.
Řádek 64 ⟶ 65:
Názov obce sa vyvíjal nasledovne:
* [[1773]] -
* [[1808]] - [[1863]] - Gavranyecz, Gawranec,
* [[1863]] - [[1882]] - Gavranec,
* [[1888]] - [[1902]] - Gavranyec,
* [[1907]] - [[1913]] - Kishollód,
* [[1920]] -
* [[1927]] -
V roku 1787 mala obec 8 domov a 58 obyvateľov, v roku 1828 mala 10 domov a 79 obyvateľov.
Řádek 80 ⟶ 81:
Posledná pietna rozlúčka bola vykonaná v dňoch 26. – 27. apríla 1922. V rove č. 2 sú pozostatky neznámeho rakúsko-uhorského cisársko-kráľovského majora Pešieho pluku č. 73 z českého Chebu.
Nad hrobmi je kovový kríž s textom „ Na pamiatku padlým z prvej svetovej vojny“.
Pri [[karpatsko-duklianska operácia|karpatsko-duklianskej operácie]] od októbra do novembra 1944 obec bola značné poškodená.
V
Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci. Po socializácii
== Referencie ==
|