Krajná Bystrá: Rozdiel medzi revíziami

Krajná Bystrá sa rozprestiera v severnej časti [[Nízke Beskydy|Nízkych Beskýd]], západnej časti [[Laborecká vrchovina|Laboreckej vrchoviny]] vpravo od Ladomírky. Územie chotára je na hranici s Poľskom. Nadmorská výška v strede obce je 380 m a v chotári od 350 – 670 m. Okolie obce má členitý povrch a súvislý les s porastom buka, borovice a smreka. V obci sa nachádzajú sírovodíkové a metanové vody.

PlochaRozloha obce zaoberázaberá 894 ha.

Cez obec preteká 6 km Hluboký potok, prameniaci pri [[Štátna hranica|štátnej hranici]] s [[Poľsko|Poľskom]] vo výške 460 m. Potok je pravostranným prítokom Ladomirky do ktorej sa vlieva poniže Krajnej Poľany vo vzdialenosti 1 km.

V zelenom štíte je strieborný kosák so zlatou rukoväťou zabodnutý v zlatom snope. Snop je prevýšený z horného okraja štítu vyrastajúcimi striebornými váhami so striebornými miskami. Je to poľnohospodársky motív podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1837, doplnený o atribút miestneho patróna sv. Michala. Autormi erbu sú Jozef Novák a Ladislav Čisárik. Erb obce bol prerokovaný obecným zastupiteľstvom v roku 2004 a je zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod číslom: HR: K-227/2004.

Obec vznikla pri osídľovaní severnej časti [[Šarišská župa (Uhorsko)|Šarišskej župy]] v rokoch 1573 až 1598. V urbári Makovického panstva z roku 1618 je spomínaná ako Biztra, v roku 1586 ako Bisstra, v roku 1773 ako Bisztra, Bistre, v roku 1808 Krajna-Bisztra, Krajná Bystrá, v roku 1863 Krajnabisztra, bv roku 1902 Krajnóbisztra, v rokoch 1907 – 1913 Krajnóbisztra, Bátorhegy. V roku 1920 Bystrá, Krajná Bystra, od roku 1927 dnešné pomenovanie Krajná Bystrá.

Obec v minulosti patrila do Makovického panstva, [[Šarišská župa (Uhorsko)|Šarišskej župy]]. Po vzniku [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|ČSR]] bola súčasťou [[Prešovský kraj|Prešovského kraja]] a [[Svidník (okres)|okresu Svidník]]. V roku 1960 pri novom územnosprávnom členení bola súčasťou [[Východoslovenský kraj|Východoslovenského kraja]] a [[Bardejov (okres)|Bardejovského okresu]]. Od roku 1968 patrila do novo vzniknutého [[Svidník (okres)|okresu Svidník]]. Po vzniku [[Slovensko|Slovenskej republiky]] bola znovu začlenená do [[Prešovský samosprávny kraj|Prešovského samosprávneho celkukraja]].

V dôsledku ťaživej, neúnosnej hospodárskej a ekonomickej situácie a ťažkých prírodných podmienok došlo na začiatku 18. storočia k úteku poddaných. Značná časť obyvateľov odišla do južných časti Uhorska, ktoré bolo vyprázdnené po odchode Turkov. Časť obyvateľov vyrábala šindle zo smrekového a jedľového dreva.

Po roku 1945 obyvatelia obce boli zamestnaní v priemyselných podnikov ako napríklad VSŽ, VSS v Košiciach, v Odevných závodoch vo Svidníku, Strojárňach potravinárskeho priemyslu, stavebnom podniku vo [[Svidník|Svidníku]].

V Krajnej Bystrej je vojnový cintorín z prvej svetovej vojny, ktorý nie je v ideálnom stave a je súčasťou dedinskéhoobecného cintorína. Celkovo 29 hrobov roztrusenýchroztrúsených po cintoríne nie je označených krížmi ani inými symbolmi. Mŕtvych vojakov pochovávali na cintoríne už počas vojny.

V dvadsiatich štyroch hroboch je pochovaných po dvoch, v štyroch hroboch sú pochovaní po troch a v jednom hrobe sú štyria vojaci. Tento hrob vznikol po exhumačných prácach 22. marca 1922.

Na vojnovom cintoríne je pochovaných tridsať rakúsko-uhorských vojakov a tridsať štyri vojakov cárskej ruskej armády. Identifikovaný bol rakúsko-uhorský vojak Alexander Linter. O vojnové hroby v medzivojnovom období sa staral Ján Hojda.

V obci sa nachádza pamätná tabuľa na fasáde obecného úradu, venovaná osloboditeľom Krajnej Bystrej.

V obci Krajná Bystrá sa v deväťdesiatych rokoch 20. storočia nachádzali najčastejšie tieto priezviská: Babej, Baran, Berežný, Breznoščák, Capko, CinoCimba, CimbaCino, Čonka, Dubivský, Džurban, Fedák, Ferenc, Gaži, Goban, Gula, Hojda, Horvath, Hrinko, Humeník, Hušo, Fedák, Ferenc, Jambrozi, Jedinak, Jurečko, Lipinský, LitvákKačurjak, Karala, Kosakowsky, LorencKrak, KačurjakLipinský, KrakLitvák, Lorenc, Macko, Maťaš, Matyás, Mazur, Mudry, Múdry, Noga, Novák, SenajPánik, ŠomaPopovec, ŠtefanRodák, ŠtefanovRusinko, ŠtefancoSenaj, PánikSivák, PopovecŠamko, RodákŠoma, RusinkoŠtefan, SivákŠtefanco, ŠamkoŠtefanov, VaňkoUrban, VašutaVančišin, UrbanVaňko, VančišinVašuta, Weis, Zápotocký, Zásada, Zelizňák, Zelizňak a Želizňák.