Košické Hámre: Rozdiel medzi revíziami

Obec bola známa hutníckou tradíciou a [[hámor|hámrami]].

V súčasnosti slúži jej okolie na rekreačné účely.

[[Kategória:Zatopené obce na Slovensku]]

 

Názov obce je doložený z roku 1505 ako Malleum, z roku 1507 ako Maleum, z polovice 17. storočia ako Hamor; po maďarsky Kassahámor; po nemecky Hammer.

Obec bola administratívne začlenená pod Abovsko-turniansku župu; pred rokom 1960 pod okres Košice, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Košice-vidiek, kraj Východoslovenský.

V roku 1772 mala obec 43 domácností, v roku 1828 mala 85 domov a 576 obyvateľov. V 18. storočí pálili aj vápno.

Za I. ČSR boli Košické Hámre podhorská obec, ktorej obyvatelia pracovali v miestnych zlievárňach.

 

Zaciatky železiarstva v Košických Hámroch siahajú do stredoveku. Pri sútoku potokov Opaka a Hámor boli pôvodne v prevádzke slovenské pece s hámrom. Železiaren patrila mestu Košice. V polovici 19. storocia ju odkúpil nemecký priemyselník Otakar Jacobs, ktorý postavil roku 1852 na mieste slovenských pecí vysokú pec a skujnovací hámor, aby pokryl potrebu surového železa i kujného materiálu svojej blízko situovanej železiarne v Matilda hute.

V polovici pätdesiatych rokov 19. storocia predstavovala rocná kapacita železiarne 952 - 1120 ton surového železa, z ktorého sa asi 112 ton použilo na výrobu odliatkov (kachle, kotly, stavebné odliatky). Dalšia cast surového železa sa použila na výrobu strojových súciastok. Adjustovali sa v strojárskej dielni. Roku 1868 sa vyrobilo 560 ton odliatkov. Z bohatého sortimentu liatinových odliatkov možno uviest závažia, mažiare, kotly, kachlové súciastky, stavebné odliatky. Košickohámorskú vysokú pec odstavili definitívne roku 1911, zlievaren pracovala dalej.