Karnátaka: Rozdiel medzi revíziami

V prvom tisícročí pred Kr. na celom území boli boje o moc medzi rôznymi kráľovstvami (najväčšie boje boli medzi kráľovstvami Vákátakov a Guptovcov). Od [[6. storočie|6.]] do [[8. storočie|8. storočia]] v Karnátake vládli Pallavovia. V [[13. storočie|13. storočí]] niektoré kráľovstvá v dnešnej Karnátake porazil islamský konvertita generál [[Malik Kafúr]]. V [[stredovek]]u sa pod hrozbou moslimských výbojov spojili drobné hinduistické štáty na juhu a vytvorili alianciu na čele s rodom Vidžajanagar. Bratia Harihara a Bukka založili pompézne mesto [[Vidžajanagar]], z ktorého ovládali celú ríšu vtedy siahajúcu od [[Bengálsky záliv|Bengálskeho zálivu]] až po [[Arabské more]]. Moslimská vojenská prevaha v [[1565]] dosiahla vrchol a zničila celé mesto Vidžajanagar. Dnes sú tam iba zrúcaniny.

Podnebie Karnátaky je tropické. V celej krajine sú klimatické podmienky ovplyvňované monzúnmi. Letné monzúny trvajú od júna do septembra, pri čom množstvá vodných zrážok vzhľadom na regióny, sú nerovnomerné.

Tiež na [[Dekanská plošina|Dekanskej plošine]], najväčšej časti Karnatáky, panuje tropické podnebie, prirodzene podstatne suchšie ako pri pobreží. Teplota oveľa viac kolíše, lebo tu podnebie nie je ovplyvňované v takej miere oceánom, ako na pobreží. Ročná priemerná teplota závisí od nadmorskej výšky a je nižšia, ako pri mori. Ale v letných mesiacoch je na Dekanskej plošine neznesiteľne horúco. V nižšie položených regiónoch na severe Karnátaky ([[Bídžápur]], [[Gulbarga]], [[Rájčúr]], [[Béllári]]) sú vodné zrážky od 500 do 600 mm za rok; zároveň je tam v lete veľmi horúco. V ostatných, vyššie položených častiach plošiny sú ročné množstvá zrážok niečo vyššie. Najväčšie mesto štátu, [[Bangalúr]], je známe ako zóna komárov.