Elektroforéza: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d nahradenie textu
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo, replaced: 20-100 → 20 – 100, zbytk → zvyšk, replaced: N,N → N, N
Riadok 4:
 
Sila ''F<sub>e</sub>'', ktorou pôsobí elektrické pole o intenzite ''E'' na ión s [[náboj]]om ''q'' je vyjadrená rovnicou <math>\boldsymbol{F_e}=q\boldsymbol{E}</math>. Opačným smerom pôsobí frikčná sila <math>\boldsymbol{F_f}=v \cdot f</math>, kde ''v'' je rýchlosť migrujúceho iónu a ''f'' tzv. frikčný koeficient, ktorý vyjadruje mieru, ktorou je ión unášaný roztokom a závisí na veľkosti, tvare a stave [[solvatácia|solvatácie]] iónu, ako aj na viskozite roztoku. V konštantnom elektrickom poli sú sily vyrovnané: <br>
: <math> {v \cdot f}={q \cdot E} </math>, <br>
takže každý ión sa pohybuje svojou charakteristickou rýchlosťou a je definovaný tzv. elektroforetickou mobilitou ''μ'': <br>
: <math> {\mu} = {v \over E}={q \over f} </math> <br>
Táto rovnica však platí len obmedzene, pre nekonečne zriedené [[roztok]]y iónov a nevodivé [[rozpúšťadlo|rozpúšťadlá]]. Veľké ióny, ako proteíny, sú v skutočnosti obklopené solvatačnou vrstvou, ktorá vytvára dodatočné elektrické pole ovplyvňujúce jeho mobilitu. Pohyblivosť iónov s acidobázickými vlastnosťami je navyše ovplyvnená [[pH]] roztoku <ref name=Voet/>.
 
Riadok 13:
=== Papierová elektroforéza ===
 
Pre prevedenie papierovej elektroforézy je vzorka nanesená do malého pásu filtračného papieru, ktorého oba konce sú ponorené do roztokov [[elektróda|elektród]] o opačnej polarite. Po aplikácii elektrického poľa sa ióny pohybujú v závislosti od veľkosti ich náboja (narozdielna rozdiel od papierovej [[chromatografia|chromatografie]], pri ktorej sa ióny pohybujú na základe ich [[polarita|polarity]]). Proteíny sú po rozdelení zobrazované sledovaním rádioaktivity, fluorescenčne alebo zhašaním fluorescencie filtračného papiera <ref name=Voet/>.
 
=== Gélová elektroforéza ===
Riadok 27:
 
Po rozdelení proteínov v elektrickom poli je potrebné ich nafarbiť. Najpoužívanejšie farbivo je Coomassie brilliant blue, ktoré vytvára komplex s proteínom. Gél je najprv máčaný v alkoholovom alebo kyslom roztoku tohto farbiva, čím sa nafarbí celý gél. Následne je nadbytočné farbivo odstránené máčaním gélu v kyslom roztoku, takže nakoniec ostanú nafarbené len proteíny. Coomassie brilliant blue umožňuje detegovať proteíny v množstve do 0,1 μg. <br>
Približne 50x citlivejšou metódou je farbenie striebrom, jeho aplikácia je však náročnejšia. Alternatívnym farbivom je fluorescamín, ktorý reaguje s primárnymi amínovými zbytkamizvyškami lyzínu. Produkt tejto reakcie silne fluoreskuje pri ožiarení UV žiarením. Rádioaktívne značené vzorky môžu byť zobrazované aj rádiografickými metódami. Pre špecifickú detekciu konkrétneho proteínu môže byť použitá blotovacia metóda ([[Western blot]]) <ref name=Voet/> <ref name=Lehn>{{Citácia knihy | priezvisko = Nelson| meno = David L.| priezvisko2 = Cox | meno2 = Michael M. | titul = Lehninger Principles of Biochemistry| rok = 2013 | vydanie = 6 | miesto = New York | vydavateľ = W. H. Freeman and Company | isbn = 978-1-4641-0962-1 | jazyk = anglicky }}</ref>.
 
=== Kapilárna elektroforéza ===
 
Hoci je gélová elektroforéza bežná a veľmi efektívna metóda, na jej prevedenie je potrebná minimálne hodina času a je náročná na kvantifikáciu a automatizáciu. Tieto problémy boli prekonané technikou kapilárnej elektroforézy, v ktorej sa proteíny delia vo veľmi tenkej (v priemere 20- – 100 μm) kremennej, sklenenej alebo plastovej kapiláre. Malý priemer kapiláry zabezpečuje rýchly odvod tepla a preto umožňuje použitie desaťnásobne väčšieho elektrického pola oproti gélovej elektroforéze, čo zvyšuje rýchlosť separácie na niekoľko minút a zmenšuje rozmývanie vzoriek difúziou. Kapiláry môžu byť naplnené pufrom, SDS-PAGE gélom, aj amfolytmi (pre izoelektrickú fokusáciu). Proces kapilárnej elektroforézy môže byť od dávkovania až po zbieraine vzoriek plne automatizovaný, podobne ako vysokoúčinná kvapalinová [[chromatografia]]. Na druhej strane dokáže kapilárna elektroforéza separovať len malé množstvo materiálu a preto je jej použitie obmedzené len na analytické účely <ref name=Voet/>
 
== Separácia DNA ==