Socialistický štát: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklepy |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 35:
Keďže skutočné plnohodnotné občianstvo v štáte je definované v troch vrstvách práv, ktoré sa v dejinách presadili až postupne, hodnotí sa status občana v socialistickom štáte podľa nich nasledovne:<ref>T. H. Marshall: Citizeship and Social Class (Občianstvo a spoločenská trieda),1949,Cambridge</ref>.
* defin. občianske práva ustanovené ešte v 18.storočí, garantujú slobodu jednotlivca vrátane slobody slova, myslenia, vierovyznania, slobody podnikať a vlastniť súkromný majetok, garantované sú právnou ochranou štátu.
Keďže bola deklarovaná diktatúra proletariátu, uplatňovalo sa toto právo triedne, teda zámerne sa potláčali práva vyššich majetkových vrstiev a bývalých vlastníkov majetkov, buržoázie a často príslušníkov zvyšku feudálnych vrstiev. Právo súkromného majetku bolo obmedzené na právo osobného vlastníctva a často kvantitatívne definované, právo podnikať bolo monopolizované do štátnych organizácií – do národných podnikov a družstiev.
Sloboda slova a myslenia boli chápané triedne, teda iba v zmysle ideológie marxizmu-leninizmu a v zmysle vytvárania nového socialistického človeka. Na druhej strane sa často pomenovali dovtedy mlčaním obchádzané sociálne krivdy páchané na chudobe a proletariáte feudálnou a buržoáznou spoločnosťami. Právo slobodne vycestovať bolo limitované štátnym monopolom na devízové hospodárstvo a prideľovaním valút občanom štátu, ktorí vlastniť valuty slobodne nesmeli, príslušníkom rodín emigrantov a "nepriateľov režimu" bolo odopierané.
* defin. politické práva, zaručujú účasť na výkone politickej moci, teda slobodu voliť a byť volený, platilo od 19. storočia,
Boli chápané triedne v zmysle diktatúry proletariátu, teda predstavitelia bývalých tried buržoázie a feudálnych vrstiev nemohli byť volení do zastupiteľských orgánov. Často to bola v mnohých krajinách reakcia na krivdy páchané na demokracii do vzniku socialistického štátu. Právo voliť bolo odmietané politickým väzňom a emigrantom (utečencom z danej krajiny). Účasť na výkone politickej moci v zmysle ústavy mal každý občan, predovšetkým však ten, ktorý sa angažoval v komunistickej strane, resp. v organizáciách ľudového resp. národného frontu.
* defin. sociálne práva, teda záruky sociálnych istôt pre každého občana, prístup ku kultúrnemu dedičstvu prostredníctvom vzdelania, možnosť žiť životom cililizovanej bytosti podľa štandardov obvyklých v danej spoločnosti, bola garantovaná určitá osobná spotreba do určitého rozsahu.
Boli chápané nadštandardne pre široké vrstvy obyvateľov socialistického štátu, v minimálnom ale štandardnom rozsahu podľa ekonomickej úrovne danej krajiny (t. j. v ČSSR takmer najvyššie) boli poskytované príslušníkom „zlikvidovaných“ tried ako buržoázia, súkromní vlastníci, kulaci, cirkev a takmer žiadne pre väznených „nepriateľov režimu“.
Riadok 81:
Až v roku 1977 bola prijatá nová ústava ZSSR, kde bol definovaný všeľudový charakter socialistického štátu. Medzitým už predovšetkým socialistické štáty vo Východnej Európe prechádzali vlastným zložitým vývojom, z ktorých najvýznamnejším bol československý pokus o demokratizáciu politického systému, známy ako ''socializmus s ľudskou tvárou'', Pražská jar.
Termín ''komunistický štát'' vznikol na Západe počas studenej vojny. Socialistické štáty sa politicky, hospodársky a vojensky po 2.svetovej vojne zoskupili do krajín tzv.socialistického bloku označovaného na Západe ako Sovietsky blok alebo komunistické spoločenstvo. Rozvoj svetovej socialistickej sústavy štátov dosiahol vrchol v šesťdesiatych rokoch 20.storočia, keď existovala organizácia pre hospodársku integráciu Rada vzájomnej hospodárskej pomoci RVHP (založená 25/01/1949) so sídlom v Moskve, existoval vojenský blok Varšavská zmluva (založena 14/05/1955 v
'''Pravicový náhľad''' na socialistický štát
| |||