Valentín I. Druget: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot: štylistické, typografické a kódové korekcie |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
'''Valentín [[Druget]](h)''' (maď. ''Drugeth Bálint'') bol od roku 1600 [[zemplín]]skym [[župan]]om.
Narodil sa v roku [[1577]], bol dvakrát ženatý: s Alžbetou Rákociovou a Kristínou Horvátovou. Valentín I. bol kráľom Rudolfom menovaný za
Bol synom [[Štefan V. Drugeth|Štefana Drugetha]]. Udržal si po otcovi reformovanú vieru. Aj on sa zúčastnil na bojoch proti [[Turci|Turkom]]. Roku [[1604]] sa pridal k Bocskayovmu povstaniu a v apríli [[1605]] ho zvolili za jedného z hlavných veliteľov povstaleckých vojsk.
S Valentínom sa spája aj jedna nepríjemná udalosť, ktorú kronikár opísal takto:
: ''„V predvečer sviatku Zoslania Svätého Ducha šľachtic Valentín z Humenného sa náhodne prechádzal na svojom koči okolo monastiera - a to akurát v čase, keď k nemu smerovali procesie ľudí z jednotlivých dedín. Kráčali rezkým krokom a spievali náboženské pesničky. Obchádzajúc jednu z týchto procesií sa jeho kone splašili, koč sa prevrátil a on si pri tom nešťastne zlomil ruku. Vtedy sa strašne rozzúril a rozkázal svojim hajdúchom podpáliť chrám i monastier. Títo okamžite vyplnili rozkaz svojho nemilosrdného pána.“''
Opísaná príhoda sa týka [[Monastier Zoslania Svätého Ducha|monastiera]] v blízkosti obce Krásny Brod v [[Okres Medzilaborce|okrese Medzilaborce]]. Celý drevený kláštorný komplex s chrámom zhoreli spolu s celým vnútorným vybavením, knižnicou a archívom. [[Mních|Mnísi]] (baziliáni) si zachránili len holé životy. A údajne sa ešte nejakým zázračným spôsobom zachránil obraz [[Panna Mária|Bohorodičky]], ktorý našli pastieri neďaleko od kláštora. Podľa ústneho podania [[ikona]] Bohorodičky plakala, až kým sa nepostavil nový chrám. Podľa kronikára V. Terleckého Valentín I. Druget po tejto udalosti vážne ochorel a nevedel ho uzdraviť žiaden [[lekár]]. Na radu svojich priateľov urobil Valentín sľub, že opäť nechá vybudovať chrám a monastier, ktorý dal v návale hnevu spáliť. Keď sa mu potom podarilo sľub splniť, opäť sa mu zdravie vrátilo.
Vo februári [[1605]] bol Bočkaj (Bocskay) zvolený za sedmohradské knieža a na sneme v Serncsi aj za knieža Uhorska. Vtedy sa Bočkaj pokúsil o reorganizáciu svojich vojsk, ktorú môžeme považovať súčasne za snahu paralyzovať hajdúskych veliteľov, pretože na čelo vojska bol postavený Valentín Drugeth z [[Humenné]]ho. Bočkayovskí hajdúsi na jar 1605 spustošili veľké časti východnej Moravy a juhozápadného Slovenska.
Bočkaj spolupracoval s Turkami, a preto pri následnom útoku Turkov na Ostrihom Bocskayove vojská mali za úlohu spolu s pomocnými [[Tatári|tatárskymi]] oddielmi pustošiť nepriateľovi územie. To malo byť v čase, keď turecká [[armáda]] obliehala pevnosť a tým viazať sily
[[Štefan Bočkaj]] vo svojom testamente Valentína Drugetha ustanovil za svojho nástupcu, ale sedmohradským kniežaťom sa stal Žigmund Rákoczi. V roku [[1608]] sa zúčastňuje spolu s [[Juraj III. Drugeth|Jurajom III. Drugethom]] na korunovácii [[Matej II.|Mateja II]]. Valentína Drugetha nový kráľ povýšil na krajinského sudcu Juraja vymenoval za župana zemplínskej stolice.
Valentín I. písanie svojho denníka ukončil 19. novembra 1605. Štefan Bočkaj zomrel v Košiciach v roku 1606 ako vládca Sedmohradska a troch východouhorských stolíc. Vo svojom testamente odporúča Sedmohradčanom, aby Valentína ustanovili za svoje knieža. Ten robil všetko, čo mohol, aby [[titul]] získal. K tomuto cieľu použil aj svoju manželku Alžbetu, ktorú primäl k tomu, aby šla za otcom [[Žigmund Rákoczi|Žigmundom Rákoczim]]. Mala ho presvedčiť, aby neprijal túto kandidatúru, ale
: ''„16.marca v roku 1612 zomrel pozostalý syn váženého a veľkomožného Valentína Humenského, Štefan (VI.), ktorý zomrel ako jeho otec-suspicione veneni (na podozrenie z otravy). Predchádzajúceho dňa ešte hostil Juraja III. Humenského (ktorý bol jeho strýkom). Hneď tretieho dňa sa Juraj (III.) ubytováva na Užhorodskom hrade.“''
Ním sa táto Drugethovská vetva skončila.
| |||