Julius Andreas Hefty: Rozdiel medzi revíziami

Po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] sa v novinách [[Karpathen Post]] usiloval o vytvorenie samostatnej Spišskej republiky, ktorá mala byť vyhlásená [[6. december|6. decembra]] [[1918]]. Gyula Hefty v októbri 1918 v liste maďarskej vláde vyjadril stanovisko spišských Nemcov, v ktorom okrem iného uviedol, že ak by sa nepodarilo udržať Spišskú župu v rámci Uhorska, spišskí Nemci na základe sebaurčovacieho práva vytvoria osobitný nemecký Spiš, a tak sa priklonia k Uhorsku, lebo vraj nikto nemôže od nich žiadať, aby sa kvôli slovenským roľníkom a sluhom, ktorí majú v rodinách osem až desať detí, zatiaľ čo Nemci a Maďari jedno až dve, oni stali Slovákmi. Julius Hefty sa 7. decembra 1918 stretol v Budapešti s [[Milan Hodža|Milanom Hodžom]], ktorý vtedy reprezentoval česko-slovenský štát v Maďarsku. Opýtal sa ho aké by bolo postavenie Nemcov a Maďarov v Československu. Hodža mu vysvetlil, že ústava nového štátu zaručí práva každému národu v ňom žijúcemu, ale, že úradným jazykom bude čeština a slovenčina, a okrem iného v školách sa bude od piateho ročníka vyučovať v slovenskom a českom jazyku. Po tomto rozhovore, ktorý Hefty reprodukoval spišským Nemcom a Maďarom, posilnilo sa ich odhodlanie vytvoriť Spišskú republiku, v ktorej by spišskí Nemci a Maďari mali rozhodujúce úlohy. <ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Pollák | meno = Miroslav | priezvisko2 = Švorc | meno2 = Peter| titul = Spišské exody v 20. storočí| redaktori = | vydanie = 1. | vydavateľ = Občianske združenie Krásny Spiš a Kalligram | miesto = Levoča-Bratislava | rok = 2015| počet strán = 257 | strany = | isbn = 978-80-8101-883-1 | jazyk = }}</ref> Keď Kežmarok obsadila čs. armáda prepustili ho zo školy a [[20. február]]a [[1920]] zatkli. Bol väznený v [[Košice|Košiciach]], [[Ilava|Ilave]] a v [[Bratislava|Bratislave]]. Keď ho prepustili býval v [[Tatranská Polianka|Tatranskej Polianke]]. Ani tu neustal v propagátorskej činnosti. Veľa cestoval po Európe, aby svojimi prednáškami prilákal do Tatier a na [[Spiš (región)|Spiš]] turistov. V roku [[1928]] ho úrady zbavili štátneho občianstva, ale až pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]], okolo roku [[1938]], sa presťahoval do Budapešti, kde zomrel a je pochovaný.<ref>Hefty, J.A.: Turistický denník (27.7.1914 - 16.12.1916 - rukopis)</ref><ref>Hochberger, Ernst: Die Namen der Hohe Tatra in vier Sprachen - Herkunf und Bedeutung, Karpatendeutches Kulturwerk Slowakai, Karlsruhe, 2007</ref><ref>Rainer, Rudolf, P.SDS - Ulreich, Eduard: Karpathendeutches Biographisches Lexikon, Stuttgart, 1988, s.125</ref><ref>Slovenský biografický slovník, Matica slovenská, 1987, s.308</ref>