Wikipédia

Mária Habsburská: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
Ďalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Georgeo88 (diskusia | príspevky)
10 933 editací
 
typografia
Riadok 8:
}}
 
'''Mária Habsburská''' (* [[18. august]] [[1505]], [[Brusel]], [[Svätá rímska ríša nemeckého národa|Svätá rímska ríša]] {{--}}† [[18. november]] [[1558]], [[Cigales]], [[Kastília]]), známa tiež ako Mária Uhorská (kvôli sobášu), Rakúska alebo Španielska (podľa rodičov), bola manželkou českého, uhorského a chorvátskeho kráľa [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta Jagelovského]].
 
Jej manžel bol posledným kráľom z rodu [[Jagelovci|Jagelovcov]] na českom tróne, jej brat [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] zahájil takmer štyristo rokov vlády svojich potomkov v českom kráľovstve.
 
== Pôvod ==
Mária sa narodila v Bruseli ako výsledok dočasného milostného zblíženia [[Filip I. (Kastília)|Filipa I.]] a jeho manželky [[Jana (Kastília)|Jany Kastílskej]]. Jej prarodičmi zo strany otca boli cisár [[Maximilián I. (Svätá rímska ríša)|Maximilián I. Habsburský]] a jeho prvá manželka [[Mária Burgundská]], zo strany matky španielsky kráľ [[Ferdinand II. (Aragónsko)|Ferdinand II. Aragónsky]] a [[Izabela I. (Kastília)|Izabela I.]].
 
Mária bola mladšou sestrou rímskonemeckého cisára a španielskeho kráľa [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]] a stredoeurópskeho monarchu [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda I.]], sestrou francúzskej a portugalskej kráľovnej [[Eleonóra Habsburská|Eleonóry]], portugalskej kráľovnej [[Katarína Habsburská (1507 – 1578)|Kataríny]] a švédskej, dánskej a nórskej kráľovnej [[Izabela Habsburská|Izabely]].
 
== Pytačky Jagelovcov a Habsburgovcov ==
Dňa [[23. júl|23. júla]]a [[1503]] porodila kráľovná [[Anna de Foix|Anna z Foix]] svojmu manželovi [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislavovi Jagelovskému]] jeho prvého túžobne očakávaného potomka, dcéru [[Anna Jagelovská (1503 – 1547)|Annu]]. To pomohlo uvoľniť v tej dobe už veľmi napäté vzťahy medzi [[Budín|budínskym]] kráľovským dvorom a [[Rímsko-nemecká ríša|rímskym]] [[Panovník|kráľom]] [[Maximilián I. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánom I.]], ktorý Vladislavovi okamžite ponúkol sobáš Anny s niektorým zo svojich vnukov. ([[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda Habsburského]] si Anna neskôr skutočne vzala).
 
Návrh na dynastické spojenie našiel u kráľa Vladislava priaznivý ohlas. Po jeho vážnom ochorení sa však zdalo, že tento krok sotva pôjde presadiť mierovou cestou, lebo tzv. Uhorská "národná" strana, nechcela pripustiť, aby sa niekedy stal panovníkom v Uhorsku cudzinec. Napriek tomu Maxmilián požiadal už v polovici roka [[1504]] o princezninu ruku. Vladislav začal napriek odporu uhorskej šľachty vyjednávať s [[Habsburgovci|Habsburgovcami]], s podporou kráľovnej Anny.
 
Dňa [[1. júl|1. júla]]a [[1506]] sa narodilo druhé dieťa Vladislava Jagelovského a Anny z Foix, syn [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít]]. Kráľ Vladislav mal konečne mužského dediča. Hoci bol chlapec veľmi slabý, udržal sa pri živote. Ešte skôr ako mala Mária jeden rok, bola svojím dedom [[Maximilián I. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánom]] [[20. marec|20. marca]] [[1506]] zasľúbená tomuto jedinému synovi [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislava Jagelovského]].
 
== Česká a uhorská kráľovná ==
Sobáše Ľudovíta s Máriou a Ferdinanda s Annou a vzájomné nástupnícke práva boli [[Viedenský kongres (1515)|dohodnuté roku 1515 vo Viedni]] cisárom [[Maximilián I. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánom I. Habsburským]], Vladislavom Jagelovským a [[Žigmundom I. Starý|Žigmundom I. Starým]]. Za Ľudovíta sa Mária vydala [[13. január|13. januára]]a [[1522]] v [[Budín|Bude]]. [[1. jún|1. júna]]a [[1522]] bola [[Korunovácia|korunovaná]] za českú kráľovnú (za uhorskú už korunovaná bola). Mária však bola kráľovnou len štyri roky a sedem mesiacov. [[29. august|29. augusta]]a [[1526]] Ľudovít zomrel v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]]. Z manželstva sa nenarodili deti a českú a uhorskú korunu tak nakoniec získal Máriin brat [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand]], manžel Ľudovítovej sestry [[Anna Jagelovská (1503 – 1547)|Anny]].
 
== Regentka v Holandsku ==
[[Súbor:HabsburgMaria.jpg|vľavo|náhľad|Zostarnutá Mária Habsburská]]
Mária sa znovu nevydala a jej šancešanca na osobnú vládu prišla o štyri roky neskôr. Jej teta [[Margaréta Habsburská (1480 – 1530)|Margaréta]] zomrela [[1. december|1. decembra]] [[1530]] a pre Máriu sa tak uvoľnila pozícia [[Nizozemskí miestodržitelia|guvernérky sedemnástich holandských provincií]].
 
[[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] svoju sestru Máriu ustanovil roku 1531 za miestodržiteľku Holandska a na tomto poste zostala až do roku [[1555]], kedy ju vystriedal knieža [[Emmanuel Philibert Savojský]]. Už na začiatku jej vlády došlo v Bruseli k povstaniu vyvolanom tlakom cisára na finančnú a vojenskú pomoc proti tureckému sultánovi. Krátko potom došlo k prírodnej katastrofe, kedy rozbúrené more strhlo hrádze a domy. Mária prestala náročnú situáciu zvládať a zrútila sa.
 
{{Citát|Smútok, ktorý ma prepadol po smrti kráľa, môjho muža, ako Vám už bolo povedané, natoľko oslabil moju myseľ, že nie som schopná uniesť to, cočo by som mala vo svojom postavení činiť...|''z listu Márie Karolovi V.}}
 
Karol reagoval na sestrine zrútenie a poslal jej na pomoc svojho dôverníka Charlesa de Poupet a po čase sa Mária vzchopila a jej duševný stav sa upravil. Karol jej venoval hrad Binche južne od Bruselu ako odmenu za jej služby. Mária tento hrad vedome prestavala v štýle [[Fontainebleau]].
 
Bývalá regentka zomrela roku 1558 v [[Cigales]]. V poslednej vôli si priala, aby zlatý medailón v tvare srdca, ktorý kedysi nosil jej manžel, bol rozbitý a kúsky rozdané chudobným.
 
 
== Rodokmeň ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Mária_Habsburská“