Vojenstvo v stredoveku: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
prepracovanie, ale ešte nedokončené |
→Vojenské taktiky stredovekých armád: dokončenie úprav |
||
Riadok 29:
Taktika peších vojsk v ranom stredoveku bola pomerne jednoduchá - vojská sa k sebe priblížili, a snažili sa preniknúť do radov nepriateľa, kde sa začal boj zblízka. Franská pechota bola napríklad vycvičená vrhať na nepriateľa z vzdialenosti niekoľko desiatok metrov sekery, aby rozrušili jeho rady, pred tým ako začne samotný boj zblízka. V boji sa bojovníci spoliehali na svoju silu a zúrivosť. V týchto ohľadoch sa stali povstní najmä Vikingovia, ktorý sa pred bojom povzbudzovali zvláštnou zmesou z muchotrávok, ktorá v ních vybudila zúrivosť. Vzostup rytierov dočasne zatlačil pešiakov do úzadia, to hlavne preto, že dobre disciplinovaná a dobre cvičená pechota nejestvovala. Peší vojaci skorých stredovekých armád boli hlavne sedliaci, ktorí boli len probizórne ozbrojení a veľmi chabo ak vôbec nejak vycvičení. [[Sasi]] a [[Vikingovia]] vyvinuli obranný postoj zvaný „štítová stena“. Muži stáli vedľa seba a spolu držali dlhé štíty a tvorili tak bariéru. Chránili sa tak proti jazde a lukostrelcom, ktorých oni sami nemali nikdy vo veľkom počte. Pechota zažiala obrodu tam, kde neboli zdroje pre táborenie armád s ťažkou jazdou - kopcovité krajiny ako [[Škótsko]], [[Švajčiarsko]] či ako vojenské posádky miest. Tieto dva sektory našli spôsob, ako mať v poli účinné armády s minimom alebo aj žiadnou jazdou. Obe taktiky sa spoliehali na to, že kone nevletia na hrádzu naježených kolov či pík. Disciplinovaný tvar kopijníkov vedel zastaviť elitnú ťažkú jazdu bohatších národov a pánov za zlomok ich ceny.
Bojová formácia [[šiltron]] bol kruh [[kopijník]]ov, ktorý [[Škóti]] začali používať počas ich vojen za nezávislosť okolo konca [[13. storočie|13. storočia]]. Zistili, že šiltron je účinný obranný tvar. [[Robert Bruce]] bojoval proti anglickým rytierom len v močaristom teréne, kde bol ich výpad zbrzdený. Švajčiari sa naproti tomu preslávili bojom s pikami. V podstate len oprášili grécku falangu a stali sa veľmi schopnými v boji s dlhými kopijami. Tvorili štvorec kopijníkov. Vonkajšie štyri rady držali piky mierne dole, čo tvorilo účinnú stenu proti jazde. Zadné rady používali kopije s ostrím na útok proti priblížujúcim sa nepriateľom. Švajčiari podobne ako Škóti svoju pechotu cvičili v manévrovaní v takto zovretých zostavách, až boli schopní pomerne rýchleho pohybu vo formácii, čo vedeli využiť aj na útok.▼
Spoločne s vývojom pechoty bojujúcej z blízka sa v stredoveku začali uplatňovať vo veľkom množstve aj lukostrelci a strelci z kuší. Strelci mali proti peším výhodu dosahu svojich zbraní. Význam týchto vojsk bol v antických časoch dobre známy, ale táto znalosť sa v obodbí celkového úpadku európskej spoločnosti v období raného stredoveku dočasne vytratila. Zem ovládajúci bojovní rytieri boli zvrchovaní a ich kódex žiadal boj zblízka s dôstojným súperom. Zabíjanie šípmi na diaľku bolo pre rytierov nečestné, preto vládnuca vrstva robila len málo pre vývoj a účinné používanie tejto zbrane. Časom však začalo byť jasné, že strelci sú účinní a veľmi užitoční, či už pri obliehaní openvení, alebo v poli. Víťazstvo [[Viliam I. (Anglicko)|Williama I.]] [[bitka pri Hastingse|pri Hastingse]] bolo vo veľkej miere dosiahnuté pomocou lukostrelcov, hoci uznanie zožali jeho rytieri. Anglosasi držali úbočie a boli natoľko zomknutí, že normanskí rytieri mali veľké problémy preniknúť. Anglický kráľ pri tom držal elitnú jednotku peších bojovníkov, ktorým sa v tej dobe hovorilo huskarlioni v strede svojej zostavy. Huskralioni boli zvláštne vycvičení bojovníci, ktorí bojovali ľavou rukou a v prevej sa kryli štítom. Pri boji s pravákmi pri tom boli zväčša vo veľkej výhode a sústredili sa na útok proti pravej ruke v ktorej držal súper zbraň. Bitka sa prelievala tam a späť celý deň. Anglosasi sa odvážili vyjsť spod svojej steny štítov, aby uskutočnili výpad na normanských strelcov z kuší. Ich útok však Normani odrazili. Nejaký čas Normani márne útočili na nemanévrujúce Amglosaské vojsko, v ktorom sa huskralionom darilo odrážať všetky normanské útoky. Vyzeralo, že Normani už musia zlyhať, ale mnohí veria, že práve normanskí strelci vyhrali bitku. Šťastná strela smrteľne zasiahla anglosasského kráľa Harolda a bitka sa potom čoskoro skončila.▼
▲Bojová formácia [[šiltron]] bol kruh [[kopijník]]ov, ktorý [[Škóti]] začali používať počas ich vojen za nezávislosť okolo konca 13. storočia. Zistili, že šiltron je účinný obranný tvar. [[Robert Bruce]] bojoval proti anglickým rytierom len v močaristom teréne, kde bol ich výpad zbrzdený. Švajčiari sa naproti tomu preslávili bojom s pikami. V podstate len oprášili grécku falangu a stali sa veľmi schopnými v boji s dlhými kopijami. Tvorili štvorec kopijníkov. Vonkajšie štyri rady držali piky mierne dole, čo tvorilo účinnú stenu proti jazde. Zadné rady používali kopije s ostrím na útok proti priblížujúcim sa nepriateľom. Švajčiari podobne ako Škóti svoju pechotu cvičili v manévrovaní v takto zovretých zostavách, až boli schopní pomerne rýchleho pohybu vo formácii, čo vedeli využiť aj na útok.
▲Spoločne s vývojom pechoty bojujúcej z blízka sa v stredoveku začali uplatňovať vo veľkom množstve aj lukostrelci a strelci z kuší. Strelci mali proti peším výhodu dosahu svojich zbraní. Význam týchto vojsk bol v antických časoch dobre známy, ale táto znalosť sa v obodbí celkového úpadku európskej spoločnosti v období raného stredoveku dočasne vytratila. Zem ovládajúci bojovní rytieri boli zvrchovaní a ich kódex žiadal boj zblízka s dôstojným súperom. Zabíjanie šípmi na diaľku bolo pre rytierov nečestné, preto vládnuca vrstva robila len málo pre vývoj a účinné používanie tejto zbrane. Časom však začalo byť jasné, že strelci sú účinní a veľmi užitoční, či už pri obliehaní openvení, alebo v poli. Víťazstvo [[Viliam I. (Anglicko)|Williama I.]] [[bitka pri Hastingse|pri Hastingse]] bolo vo veľkej miere dosiahnuté pomocou lukostrelcov, hoci uznanie zožali jeho rytieri. Anglosasi držali úbočie a boli natoľko zomknutí, že normanskí rytieri mali veľké problémy preniknúť. Anglický kráľ pri tom držal elitnú jednotku peších bojovníkov, ktorým sa v tej dobe hovorilo huskarlioni v strede svojej zostavy. Huskralioni boli zvláštne vycvičení bojovníci, ktorí bojovali ľavou rukou a v prevej sa kryli štítom. Pri boji s pravákmi pri tom boli zväčša vo veľkej výhode a sústredili sa na útok proti pravej ruke v ktorej držal súper zbraň. Bitka sa prelievala tam a späť celý deň. Anglosasi sa odvážili vyjsť spod svojej steny štítov, aby uskutočnili výpad na normanských strelcov z kuší. Ich útok však Normani odrazili. Nejaký čas Normani márne útočili na nemanévrujúce Amglosaské vojsko, v ktorom sa huskralionom darilo odrážať všetky normanské útoky. Vyzeralo, že Normani už musia zlyhať, ale mnohí veria, že práve normanskí strelci vyhrali bitku. Šťastná strela smrteľne zasiahla anglosasského kráľa Harolda a bitka sa potom čoskoro skončila.
Odpoveďou na husté rady kopijníkov bola [[delostrelectvo|artiléria]], ktorá umožnila narúšať zomknuté formácie. Jednými z prvých kto vedel delostrelectvo použiť účinne v boji boli Španieli, ktorí tiež účinne bojovali proti kopijám baklermi. To boli ľahko vyzbrojení muži, ktorí sa vedeli dostať medzi piky a bojovať efektívne krátkymi mečmi. Ich bakler (buckler) bol malý a praktický štít. Na konci stredoveku Španieli ako prví experimentovali s miešaním kopijí, mečov a pušných zbraní do jedného tvaru. Bola to účinná sila schopná čeliť všetkým zbraniam v rôznom teréne v obrane i útoku. Na konci éry boli Španieli jedným z najúčinnejšších vojsk v Európe.▼
Peší lukostrelci a strelci z kuší bojovali v zomknutých tvaroch po 100 či dokonca 1000 mužov. Na diaľku 90 metrov mohli ich šípy prerážať brnenie útočiacich rytierov. Na takúto vzdialenosť strieľali lukostrelci na jednotlivé ciele. Straty utrpené v dôsledku paľby lukostrelcov zásadne podlamovali morálku, hlavne ak nemohli jednotky bezprostredne reagovať. V ideálnej situácii lukostrelci dlhšie trvajúcou paľbou narúšali protivníkovu zostavu a tým výrazne znižovali schopnosť viesť efektívne bojovú činnosť. Nepriateľ, kryjúc sa za palisády, či vozovú hradbu, mohol byť v bezpečí pred jazdou, ale nemohol zabrániť dopadu nepriateľských striel. Ak sa nepriateľ vzdal tohto krytu, aby napadol lukostrelcov, ťažká jazda, poprípade neskôr zvlášť na to svičení kopijníci mali reagovať a chrániť ich. Strelci z [[kuša|kuší]] a [[arbalet]]ov sa stali významnými prvkami armád aj v Európe, kde boli dôležitou zložkou milícií a profesionálnych síl mestských posádok. Kombinácia lukostrelcov, či strelcov s kúší s nasadením kepijníkov sa ukázala ako nesmierne účinná proti armádam, ktoré stále využívali primárne jazdectvo.
▲Strelci boli v Anglicku aktívne podporovaní a povzbudzovaní, lebo Angličania boli v početnej nevýhode, keď viedli vojnu na pevnine. Keď sa Angličania naučili používať veľké oddiely strelcov, začali vyhrávať bitky, hoci boli zväčša prečíslení. Angličania vyvinuli „šípovú bariéru“, uplatniac tak výhodu dostrelu dlhých lukov. Miesto streľby na jednotlivé ciele strieľali dlhé luky zónovo. Pri kadencii 6 striel za minútu mohlo 3000 strelcov vyslať 18 000 šípov do hustých radov nepriateľa. Efekt tejto streľby na kone a mužov bol devastujúci. Francúzski rytieri v Storočnej vojne rozprávali o nebi sčernanom šípmi a hluku letiacich striel.
▲Odpoveďou na husté rady kopijníkov bola [[delostrelectvo|artiléria]], ktorá umožnila narúšať zomknuté formácie. Jednými z prvých kto vedel delostrelectvo použiť účinne v boji boli Španieli, ktorí tiež účinne bojovali proti kopijám baklermi. To boli ľahko vyzbrojení muži, ktorí sa vedeli dostať medzi piky a bojovať efektívne krátkymi mečmi. Ich bakler (buckler) bol malý a praktický štít. Na konci stredoveku Španieli ako prví experimentovali s miešaním kopijí, mečov a pušných zbraní do jedného tvaru. Bola to účinná sila schopná čeliť všetkým zbraniam v rôznom teréne v obrane i útoku. Na konci éry boli Španieli jedným z najúčinnejšších vojsk v Európe.
Problém v použití
Na konci éry strelci a kopijníci spolupracovali v zložených tvaroch. Piky držali nepriateľa na
== Hrady ==
| |||