Inostrancevia: Rozdiel medzi revíziami

Obrázok=[[Súbor:Inostrancevia DB.jpg|260px]]|

Rod po slovensky=|Rod po latinsky='''Inostrancevia'''|

'''Inostrancevia''' je vymretý [[Therapsida|cicavcovitý plaz]], ktorý bol pomenovaný na počesť ruského geológa ''A. A. Inostranceva''. Poznáme ho vďaka nálezu dobre zachovaných lebiek z európskej časti bývalého [[ZSSR]], a to v blízkosti rieky [[Severná Dvina]]. Tu Inostrancevia žila pred 250 miliónmi rokmi, teda v [[perm]]e, v rovnakom období ako juhoafrické rody [[Thrinaxodon]] a [[Lystrosaurus]].

Zástupcovia rodu Inostrancevia sa vyznačovali mohutnou telesnou konštrukciou a dĺžkou tela až do {{cm|450 [[cm]]|m|w}}. Lebka rodu bola vysoká a v čeľustiach za rezákmi stály mohutné, takmer šabľovité tesáky (špicáky). Iných zubov bolo málo —  – to je jav u [[jašter]]ov neobvyklý. Robustné telo niesli silné nohy s prstami zakončenými veľkými, ale tupými pazúrmi. Inostrancevia sa pravdepodobne zdržovala v priaznivejších oblastiach pozdĺž riek a živila sa nepochybne mäsitou potravou —  – so svojím chrupom by sa rastlinami nemohla uživiť.

Veľké šabľovité špicáky rodu Inostrancevia svedčia o dravom spôsobe života. Je možné, že dovoľovali lov veľkej koristi.

* ''I. alexandri''<ref>Amalitzky, V., 1922, "Diagnoses of the new forms of vertebrates and plants from the upper Permian of North Dvina", Bulletin de l’Academie des Sciences, Saint Petersburg, 6th series, v. 16, p. 329- – 340.</ref>