Červený kláštor: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
LacoR (diskusia | príspevky)
d pridaná Kategória:Kamalduli pomocou použitia HotCat
d wikilinky
Riadok 107:
Až začiatkom 18. storočia sa kláštor opäť dostal do cirkevných rúk. Jeho majiteľom sa stal nitriansky biskup [[Ladislav Matiašovský]], ktorý kláštor po svojej smrti v r. 1705 v testamente odkázal benediktínskej reholi – kamaldulom, pomenovaným podľa materského kláštora [[Camaldoli]] pri [[Arezzo|Arezze]] v [[Toskánsko|Toskánsku]]. Ich príchodom začala nová etapa rozmachu kláštora.
 
[[Obrázok:Czerwony Klasztor a2.jpg|left|thumb|250px|Areál kláštora]]Po príchode kláštor pomenovali „Kláštor pustovníkov hory Troch korún“. Celý objekt dali zrenovovať pre svoje potreby v duchu súdobého slohu – [[Baroko|barokabarok]]a. Na miestach starších pustovní si postavili svoje domčeky na južnej a východnej strane od kostola. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, záhradkárstvom, rybolovom a liečiteľstvom. Podľa pôvodných kartuziánskych predpisov malo žiť v každom kláštore štrnásť mníchov a šestnásť bratov-[[laikov]]. V Červenom kláštore bolo desať pustovní. Okrem toho mnísi sa sústredili na prestavbu hospodárskych budov. V roku 1747 opravili i kostol, najmonumentálnejšiu stavbu celého kláštorného komplexu. Jeho exteriér ostal zachovaný v gotickom slohu, interiér doznal obnovy v duchu [[Baroko|barokabarok]]a. Steny i gotické klenby ozdobili maľbami s rozsiahlymi dekoráciami rastlinných motívov. V interiéri umiestnili nové lavice pomaľované barokovými maľbami, zachytávajúcimi každodenný život tunajších obyvateľov vo chvíľach práce, odpočinku i modlitieb.
 
Z tunajších mníchov sa do našich kultúrnych dejín významne zapísali dvaja členovia rehole – [[Cyprián z Červeného Kláštora|mních Cyprián]], zberateľ liečivých rastlín, svojím [[herbár]]om (na prvom poschodí konventu mal zriadenú lekáreň, preslávenú v širokom okolí) a [[Romuald Hadbavný]] latinsko-slovenským slovníkom.