Jozef Maximilián Pecval: Rozdiel medzi revíziami

d (Verzia používateľa 94.229.40.103 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Maajo25)
 
== Kariéra ==
V roku [[1837]] bol menovaný riadnym [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]]om vyššej matematiky. Od roku 1837, kedy bol pozvaný na Viedenskú univerzitu, tam 40 rokov prednášal matematiku. Vynikal v riešení algebraických a diferenciálnych rovníc, bol mimoriadne zručný brusič skla a jemnomechanik. Venoval sa [[akustika|akustike]] a to kmitaniu strún, diferenciálnym rovniciam kmitania strún, matematickej teórii [[hudba|hudobných]] [[nástroj]]ov, ďalej balistike, analytickej mechanike, vypracoval [[projekt]]y plavebného kanálu okolo Pešti. Osobitnú pozornosť venoval [[optika|optike]], kde sú najvýznamnejšie jeho výpočty [[Fotografický objektív|fotografických objektívov]]. V roku [[1840]] dokončil návrhy dvoch objektívov – portrétového a krajinkárskeho (tzv. [[ortoskop]]u). Bol to frajer
 
Petzvalov vynález objektívov má mimoriadny svetový význam. Objektív, ktorý skonštruoval vďaka presným výpočtom v roku 1840, umožnil 16-násobne vyššiu priepustnosť svetla. To v praxi znamenalo, že samotná expozícia fotografickej platne trvala menej ako minútu (predtým 5 až 30 minút, v závislosti od počasia - resp. svetelných podmienok, počas ktorých sa fotografovaný objekt nesmel pohnúť). Preto je Petzval pokladaný za zakladateľa modernej fotografie. Ďalej navrhol konštrukcie osvetľovacích a premietacích prístrojov, dvojoký [[ďalekohľad]], zrkadlovú Petzvalovu lampu, kde je maximálne možné využitie svetelnej energie (prenosný reflektor s priemerom {{m|1.3|m}} na osvetľovanie predmetov až do vzdialenosti 2,7 kilometra), zdokonalil mikroskop. Petzvalovým prínosom bol predovšetkým matematický výpočet korekcie optických sústav.
Anonymný používateľ