Imrich Zápoľský: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d odobratá Kategória:Uhorskí šľachtici pomocou použitia HotCat |
aktualizácia, obrázok, rozšírenie |
||
Riadok 1:
'''Imrich Zápoľský''' (* ? - † [[12. september]] [[1487]]) bol uhorský krajinský hodnostár,
== Historické fakty ==
Po smrti [[Ladislav Pohrobok|Ladislava V. Pohrobka]] sa uvoľnil uhorský trón. Uhorská šľachta dosadila na prestol 15-ročného [[Matej I.|Mateja Huňadyho - Korvína]], syna dlhoročného gubernátora krajiny [[Ján Huňady|Jána Huňadyho]]. V tom čase stará vysoká uhorská šľachta zastávala vysoké kráľovské posty. Jej zástupcovia sa podieľali na vláde ako členovia kráľovskej rady. Nový panovník chcel nebývalý vplyv starých šľachticov obmedziť. Postupne začal na ich miesta menovať zástupcov nižšej šľachty, ktorí mu boli rôznym spôsobom zaviazaní. Matej tak vymenoval do vysokých funkcií 52 nových šľachticov, medzi ktorými najvýznamnejší boli členovia rodiny Zápoľskej.
=== Pôvod rodiny ===
Nie je celkom známy pôvod tejto rodiny. Niektorí historici sa prikláňajú k názoru, že pochádza z rodu Kapla. Nejestvujú však priame dôkazy. Traja synovia Ladislava Zápoľského, vnuci Jána Zápoľského - Mikuláš, ktorý bol sedmohradským biskupom, Imrich a Štefan, boli tí, ktorí sa významne zapísali do dejín Uhorska. Niektorí historici tvrdia, že Imrich bol nevlastným bratom Mateja - Korvína, ktorý Imricha, napriek tomu, že sa proti nemu dvakrát postavil, vždy podporoval.
[[Súbor:Spis Castle 108.jpg|náhľad|Spišský hrad, sídlo Imricha Zápoľského]]
[[Súbor:Spisky hrad kaplnka indoor.jpg|náhľad|Hradná kaplnka na Spišskom hrade]]
[[Súbor:Kežmarský hrad.jpg|náhľad|Kežmarský hrad, dobová kresba]]
[[Súbor:Spišský Štvrtok Kostol svätého Ladislava 08.jpg|náhľad|Spišský Štvrtok. Kostol svätého Ladislava, v ktorom je kaplnka Zápoľských ]]
Je takmer isté, že Imrich Zápoľský bol Slovanom. Tento názor vyslovil von Johan Christian Engel.<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Engel| meno = Johan Christian | odkaz na autora = | titul = Geschichte des Ungarischen Reichs. III. Teil I. |vydanie = | vydavateľ = | miesto = | rok = | isbn = | kapitola = | strany = 238 | jazyk = po nemecky }}</ref>. Imrich slúžil Matejovmu otcovi Jánovi Huňadymu, gubernátorovi Uhorska. Pravdepodobne bol členom jeho rodiny. Dali ho vyštudovať, mal vyššie vzdelanie. V rokoch [[1459]]{{--}}[[1464]] bol kráľovským pokladníkom. Bola to najvyššia hodnosť v kráľovskom finančníctve. Predtým bol komorským grófom finančnej a soľnej komory v [[Baia Mare|Baia Mare]]. V jednej listine z mája 1459 sa tituluje ako [[Taverník|taverník]]. V júni toho istého roku získava majetky na severe Uhorska, na [[Zemplín]]e, v [[Abov]]e a v iných župách. Matejovi požičal 12 tisíc zlatých a za ne dostal do zálohy mnohé majetky na týchto územiach a hrad Tokaj s okolitými mestečkami a dedinami. Tak isto získal trochu neskôr hrady [[Tállya]], [[Regéc]] a [[Boldogkőújfalu|Boldogkő]] a ich panstvá. [[Tokaj (mesto)|Tokaj]] sa neskôr stal jeho majetkom.
=== Zápoľskí na Spiši ===
Po nástupe Mateja Horné Uhorsko znepokojovali nájazdy [[Bratríci|Bratríkov]], ktorí v spojení s [[Ján Jiskra z Brandýsa|jiskrovcami]] plienili územia východného a stredného Slovenska. Imrich Zápoľský spolu s bratom Štefanom sa zapojili do bojov proti nim. Obaja sa zakrátko stali kapitánmi Horného Uhorska. Imrich dobil [[Richnava (okres Gelnica)|Richnavský hrad]]. Na týchto bojoch sa nepriamo zúčastnil aj Matej I., ktorý riadil boje z [[Košice|Košíc]]. Krátko po ich skončení prikázal [[Ján III. Turzo|Turzovcom]], vrátiť do kráľovského majetku [[Spišský hrad]]. Mali ho v zálohu, ktorý vyplatil sumou 4200 zlatých Imrich Zápoľský, a tak prešiel do jeho správy. V roku [[1462]] Imrich už užíva titul "Comes Scepusiensis". Takmer v rovnakom čase dal Matej I. Imrichovi aj hrad Richnava za 12 tisíc zlatých. Hrad musel niekoľko razy znovu dobíjať spolu so [[Šarišský hrad|Šarišským hradom]], pod ktorým bojoval v auguste [[1461]], keď sa dostali do rúk [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru]]. Matej I. sa zmieril s |Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridrichom III., ktorý podporoval Ján Jiskru a zmieril sa aj s Jiskrom . Jiskrovci okupovali mnohé hrady v Hornom Uhorsku. Zmierenie poskytlo Imrichovi Zápoľskému a jeho bratovi Štefanovi vhodnú príležitosť, aby 8. septembra [[1462]] vyplatili Jiskrovým kapitánom Bartošovi a Brcalovi 16 tisíc zlatých, za ktoré dostali nielen [[Kežmarok]], ale aj banské mestá [[Gelnica|Gelnicu]] a Vondrišel ([[Nálepkovo]]), [[Spišský Štiavnik]] a mestečká z doterajšej Provincie XI spišských miest: [[Spišský Štvrtok]], [[Žakovce]], [[Mlynica|Mlynicu]], [[Veľký Slavkov]], [[Danišovce]], [[Odorín]], [[Iliašovce]], [[Kurimany]], Veľbachy ([[Bystrany]]), [[Harichovce]] a [[Hrabušice]]. Tieto doteraz privilegované mestá sa prvý raz dostali do područia zemepánov Zápoľských a stali sa súčasťou Spišského hradného panstva. V tom istom roku Imrich spolu so Štefanom vybojoval hrad [[Nedecký hrad|Dunajec - Nedecu]] a spravovali ešte v roku [[1463]] aj s celým panstvom, ktoré k nemu patrilo.
=== Zápoľský magnátom ===
Imrich Zápoľský bol kráľovi Matejovi I. veľmi blízky. Dôkazom toho je napríklad v roku 1462 jeho prítomnosť pri podpisovaní listiny o zmieri medzi kráľom a šľachticmi Jánom a Žigmundom z [[Pezinok|Pezinka]] a [[Svätý Jur|Sv. Jura]], ktorú spolu s inými magnátmi aj podpísal. Podobne je jeho podpis na zmluve o mieri medzi Matejom - Korvínom a Fridrichom III. v júli 1463. Bol medzi tými šľachticmi, ktorí priniesli do [[Budín|Budína]] kráľovskú korunu. Imrich Zápoľský bol aj pri podpisovaní iných zmluvy s benátskym dóžom Krištofom Maurom o spoločnom boji proti Turkom. Imrich Zápoľský velil jednému prúdu armády, ktorá zvíťazila v boli proti Turkom, ktorí vpadli do Uhorska v roku 1463. Po víťazstve v boji o pevnosť [[Jajce]], kráľ Matej pripísal najväčšie zásluhy Imrichovi Zápoľskému a v decembri 1643 ho vymenoval za bána [[Dalmácia|Dalmácie]] a [[Chorvátsko|Chorvátska]] a v roku [[1464]] za vládcu [[Bosna (historická krajina)|Bosny]] a za bána [[Slavónia|Slavónie]]. Turci sa vrátili do Bosny a obliehali pevnosť Jajce. Pri bojoch vystrelený šíp zranil Imrichove oko. Imrich sa po zranení utiahol. Panovník Matej I. mu za zásluhy v bojoch a za vynikajúce služby v roku [[1465]] daroval Spišský hrad a povýšil ho medzi magnátov tým, že ho, ako druhého svetského šľachtica, povýšil do funkcie dedičného župana [[Spišská župa (Uhorsko)|Spiša]]. Imrich svoju prvú listinu v tejto funkcii vydal 27. septembra [[1645]]. V tom istom roku sa oženil s Uršulou, dcérou Imricha Bubeka z [[Plešivec|Plešivca]].
=== Ochladenie vzťahov s panovníkom, obnova Spišského hradu ===
V roku [[1465]] ochladli vzťahy medzi Matejom I. a Imrichom Zápoľským. Prestal byť bánom Bosny. Venoval sa svojim majetkom na Spiši, najmä Spišskému hradu, ku ktorému ho viazalo nielen vlastníctvo, ale aj dedičný titul. V rokoch [[1465]]{{--}}[[1472]] ho prebudoval a zmodernizoval. Prebudoval južný vstup, hradobný múr tak, aby odolal modernejším strelným zbraniam i aby z neho nové zbrane mohli útočiť. Vybudoval nové obytné budovy a postavil hradnú gotickú kaplnku. Z hradu sa stala honosná rezidencia, ktorá bola primeraná jeho stavu a úradu. Často sa tu zdržiaval v rokoch [[1472]]{{--}}[[1487]]
=== Kežmarský hrad ===
V rokoch [[1464]]{{--}}[[1466]] pobýval v Kežmarku, kde malú pevnôstku prebudoval na hrad. K obyvateľom mesta bol veľkorysý. Pravdepodobne prispel na stavbu kostola sv. Kríža, v roku 1464 bol Kežmarok, na jeho žiadosť, oslobodený od platenia tridsiatku v celom Uhorsku, v roku 1464 potvrdil obyvateľom mesta všetky doterajšie výhody, o rok neskôr im odpustil dane za zbúrané domy, ktoré padli za obeť výstavbe mestského hradu, chránil ich pred vpádmi Poliakov. S jeho prispením bol postavený špitálsky kostol.
=== Znova s kráľom ===
Ochladené vzťahy medzi nim a panovníkom Matejom I. pomohol urovnať arcibiskup Ján Vitéz. Stalo sa tak na spiatočnej ceste Mateja zo [[Sedmohradsko| Sedmohradska]] v roku [[1648]], kde si neďaleko [[Kalocsa|Kaloče]] podali ruky. V tom istom roku Imrich a Štefan Zápoľskí sprevádzali Mateja I. v boji proti jeho svokrovi [[Jiří z Poděbrad|Jurajovi Poděbratskom]] čím mu dopomohli mu k titulu českého kráľa. Panovníkovi pomohli vo vojne s Poliakmi, keď v roku [[1471]] napadol Uhorsko poľský kráľovič Kazimír. Nielen, že mu zabránili dobiť Košice, ale prinútili ho kapitulovať na [[Nitriansky hrad|Nitrianom hrade]], kde sa usadil, aby podporil časť uhorskej šľachty, ktorá na čele s Jánom Vitézom revoltovala. Imrich bojoval proti Poliakom aj v rokoch [[1472]]--[[1474]].
=== Pohrebné kaplnky ===
V čase prebudovávania Spišského hradu pravdepodobne Imrich Zápoľský postavil vo Spišskom Štvrtku pohrebnú kaplnku. Pravdepodobne preto, lebo nie je o jej stavbe nijaká zmienka, ktorá by súvisela s Imrichom. Historici usudzujú, že mohol ju postaviť Imrich alebo niekto iný, možno [[Turzo|Turzovci]]. Rok jej výstavby nie je známy. Nová vysoká šľachta opúšťala verejné cintoríny a začala si budovať vlastné pohrebiská. Boli to krypty v kláštorných kostoloch, pohrebné kaplnky, dávali sa pochovať v patronátnych kostoloch. [[Spišský Štvrtok]] bol na križovatke ciest, patril i jeho rodine od roku [[1642]]. Pohrebnú kaplnku nemohli postaviť pod Spišským hradom v [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapitule]], lebo tamojší prepoštský kostol bol v prestavbe. Historici sa domnievajú, že v nej bola pochovaná prvá manželka jeho brata Štefana. Pohrebnú kaplnku v Spišskej Kapitule nechala vybudovať Štefanova druhá žena. <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Chalupecký | meno = Ivan | priezvisko2 = | meno2 = | spoluautori = | titul = Z minulosti Spiša- ročenka Sišského dejepisného spolku | vydavateľ = Spišský dejepisný spolok | miesto = Levoča | rok = XIII/2005 | počet strán = 299| kapitola = Zápoľskí a Spiš do roku 1526| isbn = 80-969456-0-2}}</ref>
== Referencie ==
{{referencie}}
{{DEFAULTSORT:Zápoľský, Imrich}}
| |||