Henrich II. (Bavorsko): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Georgeo88 (diskusia | príspevky)
d preklepy
preklepy, typografia
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Henrich II. Bavorský
|Portrét = Henry II, Duke of Bavaria.jpg
|Popis osoby = bavorský a korutánsky vojvoda
Riadok 8:
|Miesto úmrtia = [[Gandersheim]], [[Nemecko]]
|}}
'''Henrich II. Bavorský''' zvaný ''Svárlivý'' alebo tiež ''Hašterivý'' ({{vjz|deu|''Heinrich der ZANKERZänker''}}, * [[951]] {{- -}}† [[28. august]] [[995]] [[Gandersheim]]) bol bavorský a korutánsky vojvoda, veronský markgróf a oponent vlády luidolfských cisárov, s ktorými bol príbuzný.
 
== Život ==
Henrich bol synom bavorského vojvodu [[Henrich I. (Bavorsko)|Henricha I.]] a [[Judita Bavorská (985)|Judity]], dcéry [[Arnulf Bavorský|Arnulfa Bavorského]]. Po smrti svojho strýka a cisára [[Otto I. (Svätá rímska ríša)|Otta I.]] v máji 973 na sneme vo [[Worms (mesto v Nemecku)|Wormse]] Henrich napadol dedičské práva svojho bratranca [[Otto II. (Svätá rímska ríša)|Otta II.]] a roku 974 vyvolal po smrti švagra Burkharda vo Švábsku nepokoje, keď sa márne snažil presadiť vdovskávdovské práva svojej sestry Hedvigy. Otto však presadil na švábsky vojvodský stolec ďalšieho bratranca [[Otto I. Švábsky|Otta Švábskeho]]. Henrich uzavrel spojenectvo s biskupom Abrahámom z Freisingu a s poľským kniežaťom [[Mešek I.|Meškom]] a jeho švagrom, českým kniežaťom [[Boleslav II.|Boleslavom]]. Potom bol Henrich Ottom predvolaný, aby sa dostavil k ríšskemu snemu pre podozrenie zo sprisahania a tam bol zajatý.
 
Roku 976 sa Henrichovi podarilo z väzenia utiecť a zorganizovať proti vládnucemu bratrancibratrancovi Ottovi II. skutočné povstanie. Následne bol cirkvou exkomunikovaný, nevydržal vojenský tlak cisárskych vojsk a uchýlil sa do českého exilu. Prišiel o svoje panstvo. Cisár bol českými zbormi porazený a z Čiech sa stiahol. Henrich potom hľadal azyl v [[Passau|Pasove]]. Roku 978 sa Ottovi podarilo Henrichovu vzburu potlačiť a na Veľkú noc cisár previnilca spoločne s Henrichom Korutánskym a Ekbertom Jednookým zavrel do väzenia v [[Utrecht|Utrechte]]e. Tu vzbúrenci zostali uväznení až do Ottovej nečakanej smrti v Ríme roku 983.
[[Súbor:Henry_II_of_Bavaria2.jpg|vľavo|náhľad|Henrich Hašterivý ]]
Henrich bol prepustený z väzenia a od kolínskeho arcibiskupa Warina dostal z titulu bratranca zosnulého cisára na vychovanie trojročného následníka trónu Otta III. V snahe získať osirelý trón využil situáciu a Otta uniesol.
{{Citát|Chce ten, ktorý sa pokúsil usmrtiť dvoch Ottov, nechať tretieho nažive?|''z listu remešského arcibiskupa''}}
Na Veľkú noc roku 984 sa v [[Quedlinburg|Quedlinburgu]]u nechal zvoliť kráľom.
{{Citát|V priebehu sviatkov Henricha nazvali jeho stúpenci otvorene kráľom a spievali na jeho počesť oslavné hymny... potvrdili mu prísahami podporu ako svojmu kráľovi a vládcovi.|''Dietmar z Merseburgu''}}
Z rúk vojvodu Henricha malého Otta vyslobodili ríšske kniežatá vedené mohučským arcibiskupom. Odovzdanie prebehlo nakoniec bez boja, Henrich vedel, že prehral a nemá žiadnu oporu a po vzájomnom vyjednávaní sa ''v bázni Božej a pre blaho krajiny'' vzdal, nechal si len Bavorsko a odovzdal chlapca do rúk jeho priaznivcov. Ku konečnému zmieru však došlo až vo Frankfurte.
 
{{Citát|Keď kráľovské dieťa Otto III. prišlo do Frankfurtu, prišiel tam i on a podrobil sa, ako sa patrí, aby unikol trestu za svoju nesvojprávnu vzburu... keď sa poddával kráľovskému chlapcovi ako lénnemu pánovi, ktorého ako sirotu zajal a ktorého ríše sesa chcel násilím zmocniť. Sľúbil mu slúžiť ako naozaj verný služobník, pre seba nepožadoval nič než život a prosil o milosť...''|[[Quedlinburské letopisy]]''}}
 
Potom si Henrich so zbraňou v ruke opäť získal bavorské vojvodstvo a zomrel roku 995 pri návšteve svojej sestry Gerbergy, opátky v GandersheimuGandersheime, kde ho zastihla náhla choroba. Pred smrťou ešte stihol poslať pre syna [[Henrich II. (Svätá rímska ríša)|Henricha]] a odovzdať mu vojvodstvo. Bol pochovaný v kláštornom kostole.
 
== Iné projekty ==