Kyjevská Rus: Rozdiel medzi revíziami

Východní [[Slovania]] v období [[sťahovanie národov|sťahovania národov]] osídlili obrovskú plochu [[Východoeurópska rovina|Východoeurópskej roviny]], ktorá sa rozkladá od pobrežia [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]] až k [[Čierne more|Čiernemu]] a [[Kaspické more|Kaspickému moru]], kaukazskému pohoriu a od karpatského oblúku na západe až po [[Ural]] na východe. Jej stredná výška dosahuje {{m|170|m}} nad morom a tu a tam sa vyskytujúce pahorkatiny iba zriedka presahujú {{m|300|m}} nadmorskej výšky. Rovina prechádza rôznymi podnebnými pásmami od [[tundra|tundry]] cez ihličnaté a listnaté lesy až po stepi v severnom Černomorí. Vyznačuje sa typickým kontinentálnym podnebím, zimy sú tú dlhé a veľmi chladné s množstvom snehu (chlad stúpa smerom na východ), letá síce horúce, ale veľmi krátke. Zrážky sú nerovnomerné, najviac prší v júli a auguste. Malý posun v ročnom cykle môže priniesť veľmi suchú jar, kedy sa seje a je potrebná vlaha, a lejaky v čase žatvy. V priemere bola v minulosti každá tretia úroda zlá.

 

 

Z plodín sa pestovala najviac [[raž]], ktorá sa dokáže najlepšie prispôsobiť chladnejšiemu podnebiu. Súčasne je však obilninou, ktorá má najnižšie výnosy. Z týchto dôvodov poskytovalo poľnohospodárstvo obyvateľstvu starej Rusi iba holé živobytie. Prírodné podmienky im pritom nedovolili žiadny ďalší rozvoj obrábania pôdy.

 

 

Životná úroveň obyvateľstva, ktorú zaisťovalo poľnohospodárstvo len v nevyhnutnej miere, zvyšovalo veľké prírodné bohatstvo. Lesy oplývali zverinou, ktorá dávala mäso a aj kvalitné kožušiny, vodné toky veľkým množstvom rýb. Dôležité bolo tiež kvalitné včelstvo, pre ktoré ani nebolo nutné stavať úle – [[med]] včely ukladali do bútľavých starých stromov.

Za počiatok kyjevského štátu sa tradične pokladá spojenie dvoch najvýznamnejších obchodných stredísk [[Novgorod]]u a [[Kyjev]]a pod vládou varjagského bojovníka [[Oleg (Kyjevská Rus)|Olega]] v roku [[882]]. V tom čase zrejme existovalo vo východnej Európe niekoľko slovanských centier formujúcej sa politickej organizácie, ktorá mala najskôr podobu niekoľkých mohutných kmeňových zväzov. Tie boli postupne začlenené do jedného celku – vznikla mohutná ríša pod vedením Kyjeva. Jej panovníci, ktorí sa spočiatku titulovali ako [[kagan]]i a neskôr ako veľkokniežatá kyjevské, odvodzovali svoj pôvod od [[varjagovia|varjagského]] vládcu [[Novgorod]]u [[Rurik I. (Kyjevská Rus)|Rurika]], a nazývali sa preto [[Rurikovci]] (posledným vládnucim členom dynastie bol moskovský [[cár]] [[Fiodor I. (Rusko)|Fiodor I.]], [[1584]] – [[1597]]).

 

 

Svoj prvý vrchol dosiahol tento ranostredoveký ruský štát za vlády [[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslava I. Múdreho]] ([[1016]]{{--}}[[1054]]), druhý za panovania jeho vnuka [[Vladimír II. (Kyjevská Rus)|Vladimíra II. Monomacha]] ([[1113]]{{--}}[[1125]]). Po Vladimírovej smrti sa však začal rozpadať na samostatné kniežatstvá, medzi ktorými najvýznamnejšie bolo vladimírsko-suzdaľské, novgorodské a haličsko-volyňské. Zo začiatku bolo týchto kniežatstiev pätnásť. Proces politického trieštenia sa však stále prehlboval a vyvrcholil v [[14. storočie|14. storočí]], kedy existovalo dokonca 250 kniežatstiev, na ich čele stáli väčšinou kniežatá z rodu [[Rurikovci|Rurikovcov]].

Prvé historicky doložené pokusy o christianizáciu Rusi sa pripisujú konštantinopolskému patriarchovi [[Fotios|Fotiovi]]. Po porážke pred Konštantínopolom roku 860 boli Rusi na dolnom Dnepri vystavení tlaku zo strany Byzantskej ríše a jej spojenca Chazarov. Dali preto prednosť nadviazaniu priateľských vzťahov s Byzanciou, ktorých využil patriarcha Fotios na vyslanie misionárov. Tým sa podarilo získať časť Rusov vrátane kyjevských vládcov [[Askold]]a [[Dir]]a pre kresťanstvo, a tak mohlo byť už v roku 864 založené v Kyjeve biskupstvo a neskôr vystavaný chrám zasvätený prorokovi Eliášovi. Po ovládnutí Kyjeva Olegom bolo šírenie kresťanstva zastavené, ale nebolo potlačené úplne. Pri obchodných a vojnových výpravách do Byzancie sa Rusi stretávali s kresťanskou vierou stále znovu. Už v roku [[911]], keď bola uzatváraná rusko-byzantská zmluva, venoval cisár [[León VI.]] Olegovým vyslancom [[relikvia|relikvie]] a prikázal, aby boli oboznámení s kresťanským vyznaním. Niektorí z varjagských kupcov, ohromení nádherou Konštantínopola a výstavnosťou tunajších chrámov, tu nepochybne krst prijali, iní boli možno pokrstení už vo [[Švédsko|Švédsku]].

 

 

Roku [[987]] sa na Vladimíra obrátil byzantský cisár [[Basileios II.]] so žiadosťou, aby mu knieža poskytol na základe zmlúv z roku [[944]] a [[971]] vojenskú pomoc, ktorá by mu umožnila potlačiť vzburu vo vojsku. Vladimír mu poslal šesť tisíc varjagských bojovníkov zo svojej družiny, ktorí už zostali v cisárových službách a vytvorili základ pre známu osobnú panovníkovu gardu. Knieža sa veľmi rád zbavil bojovných družiníkov, ktorí mu pomohli zvíťaziť v boji s bratmi o kyjevský trón, ale potom sa pre neho stali nepohodlnými. Za poskytnutú pomoc mu Basileios prisľúbil ruku svojej sestry [[Anna Porfyrogennéta|Anny Porfyrogennéty]], o ktorú Vladimír požiadal. Sobáš s princeznou „zrodenou v purpure“ predstavoval pre barbarského pohanského vládcu vysoko prestížnu záležitosť. Ako podmienku si cisár ale vynútil, že Vladimír prijme krst, a to osobne aj pre svoju krajinu, a zriekne sa všetkých svojich manželiek a súložníc, nech už je Nestorovo rozprávanie čo do ich počtu prehnané či nie. Napriek tomu, že Varjagovia významne prispeli k zdecimovániu povstalcov, Basileios sa k tomu, aby poslal sestru na drsný sever, nemal. Preto sa Vladimír odhodlal k demonštrácii vojenskej sily a roku [[989]]/[[990]] obsadil byzantskú dŕžavu [[Chersonnésos]]. Cisár ustúpil a vyslal Annu na [[Krym]]. Uspokojený knieža tu prijal krst a následne oslávil svoju svadbu. Potom sa novomanželia odobrali v sprievode početného gréckeho kléru do Kyjeva, kde Vladimír prikázal pokrstiť všetko obyvateľstvo v Dnepri. Podľa inej verzie bol Vladimír pokrstený ešte pred odchodom Varjagov do Byzancie v Kyjeve začiatkom roku [[988]] a v Chersonnési prijali krst jeho vojaci, podľa ďalšej bola krymská expedícia súčasťou ruskej pomoci Basileiovi, pretože Chersonésos obsadili povstalci.