Bitka na Čudskom jazere: Rozdiel medzi revíziami

'''Bitka na Čudskom jazere''', známa i ako '''Ľadová bitka''', bolo ozbrojené stretnutie medzi [[Novgorodské kniežatstvo|Novgorodským kniežatstvom]] a Livónskou vetvou [[Rád nemeckých rytierov|Rádu nemeckých rytierov]], ktoré sa uskutočnilo [[5. apríl]]a [[1242]] na zamrznutom [[Čudské jazero|Čudskom jazere]] na hraniciach dnešného [[Rusko|Ruska]] a [[Estónsko|Estónsk]]a.

[[Novgorodské kniežatstvo]] odolávalo v prvej polovici [[13. storočie|13. storočia]] tlaku [[Mongoli|Mongolských Tatárov]], ale aj silnému [[Švédsko|Švédsku]]. Švédsko malo vždy záujem najmä o východné časti Európy, a tak využilo každú šancu na vpád do tejto oblasti. Tu im dal pápež [[Gregor IX.]], ktorý chcel [[Pravoslávie|pravoslávnych]] obrátiť na [[Katolicizmus|katolícku]] vieru.

Vylodenie švédskeho vojska pri brehoch ústia rieky [[Neva|Nevy]] v roku 1240 viedlo Novgorodských pánov a [[bojar]]ov, aby povolali do boja knieža [[Alexander Nevský|Alexandra]], ktorý sa postavil na čelo vojska. Alexander Švédov síce zahnal, no neporazil. Švédske vojská s potupou utiekli na šíre more.

V [[Novgorod]]e slávili víťazstvo. [[Alexander Nevský]] si však uvedomoval, že Švédi, len čo zmobilizujú posily, sa znovu vrátia, a preto nabádal Novgorodských bojarov, aby urýchlene posilnili obranyschopnosť kniežatstva. Bojari však nechceli o tom ani počuť a začali proti Alexandrovi intrigovať. Alexander sa na nátlak týchto okolnosti pobral mimo Novgorod.

Alexandrove obavy sa naplnili. Na jeseň roku 1240 rád nemeckých rytierov vpadol na územie Novgorodského kniežatstva a obsadil [[Pskov]], [[Izborsk]] a [[Koporie]]. V roku 1241 vtrhlo na územie kniežatstva križiacke vojsko z [[Livónsko|Livónska]]. Postup križiakov bol vcelku hladký. Novgorodčania opäť povolali 20 ročného princa Alexandra, ktorého len pred časom vyhostili do [[Perejeslavľ|Perejeslavle]]. Ten onedlho vyrazil so svojim vojskom proti križiakom a dobyl Pskov a Koporie späť. VK rozhodujúcej bitke však došlo až na jar nasledujúceho roku. Tohoročná kampaň sa začala víťazstvom križiakov nad oddielom Novgorodčanov asi 20 km južne od mesta [[Dorpat]] (dnes [[Tartu]]).

Alexander sa rozhodol [[ústup|ustúpiť]], aby mohol prijať boj na lepšom mieste. Sebaisté nepriateľské vojsko ho prenasledovalo cez zamrznuté jazero, kam ho chcel Alexander dostať. Tu sa začal boj trvajúci niekoľko hodín, do ktorého sa neskôr zapojili i obe krídla Alexandrovych [[lukostrelec|lukostrelcov]]. V tej dobe už boli menejpočetné rytierske vojská vyčerpané bojom a náročným pohybom po šmykľavom lade. Po tom, čo boli rytieri vystavení útoku ruského jazdectva a boli zatlačení vojskami Alexandra hlbšie na zľadovatelú plochu jazera, sa ich rady rozpadli. Mnoho utekajúcich sa utopilo po tom, čo tenký ľad nevydržal nápor ich ťažkých rytierskych koní a mužov v brnení.

Porážka [[rád nemeckých rytierov|rádu nemeckých rytierov]] v bitke na [[Čudské jazero|Čudskom jazere]], zabránila ohrozeniu mesta [[Pskov]], významného cieľa východných križiackych výprav. Novgorodčania tak boli veľmi úspešní v obrane Ruského teritória, rád nemeckých rytierov sa totiž už o ďalšie útoky týmto smerom nepokúsil. Veľký význam tejto bitke prisudzuje najmä ruská histografia. Alexander bol pravoslávnou cirkvou roku 1574 vyhlásený za svätého.