Imrich Zápoľský: Rozdiel medzi revíziami

Po nástupe Mateja Horné Uhorsko znepokojovali nájazdy [[Bratríci|Bratríkov]], ktorí v spojení s [[Ján Jiskra z Brandýsa|jiskrovcami]] plienili územia východného a stredného Slovenska. Imrich Zápoľský spolu s bratom Štefanom sa zapojili do bojov proti nim. Obaja sa zakrátko stali kapitánmi Horného Uhorska. Imrich dobil [[Richnava (okres Gelnica)|Richnavský hrad]]. Na týchto bojoch sa nepriamo zúčastnil aj Matej I., ktorý riadil boje z [[Košice|Košíc]]. Krátko po ich skončení prikázal [[Ján III. Turzo|Turzovcom]], vrátiť do kráľovského majetku [[Spišský hrad]]. Mali ho v zálohu, ktorý vyplatil sumou 4200 zlatých Imrich Zápoľský, a tak prešiel do jeho správy. V roku [[1462]] Imrich už užíva titul "Comes Scepusiensis". Takmer v rovnakom čase dal Matej I. Imrichovi aj hrad Richnava za 12 tisíc zlatých. Hrad musel niekoľko razy znovu dobíjať spolu so [[Šarišský hrad|Šarišským hradom]], pod ktorým bojoval v auguste [[1461]], keď sa dostali do rúk [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru]]. Matej I. sa zmieril s |Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridrichom III., ktorý podporoval JánJána Jiskru a zmieril sa aj s Jiskrom . Jiskrovci okupovali mnohé hrady v Hornom Uhorsku. Zmierenie poskytlo Imrichovi Zápoľskému a jeho bratovi Štefanovi vhodnú príležitosť, aby 8. septembra [[1462]] vyplatili Jiskrovým kapitánom Bartošovi a Brcalovi 16 tisíc zlatých, za ktoré dostali nielen [[Kežmarok]], ale aj banské mestá [[Gelnica|Gelnicu]] a Vondrišel ([[Nálepkovo]]), [[Spišský Štiavnik]] a mestečká z doterajšej Provincie XI spišských miest: [[Spišský Štvrtok]], [[Žakovce]], [[Mlynica|Mlynicu]], [[Veľký Slavkov]], [[Danišovce]], [[Odorín]], [[Iliašovce]], [[Kurimany]], Veľbachy ([[Bystrany]]), [[Harichovce]] a [[Hrabušice]]. Tieto doteraz privilegované mestá sa prvý raz dostali do područia zemepánov Zápoľských a stali sa súčasťou Spišského hradného panstva. V tom istom roku Imrich spolu so Štefanom vybojoval hrad [[Nedecký hrad|Dunajec - Nedecu]] a spravovali ešte v roku [[1463]] aj s celým panstvom, ktoré k nemu patrilo.

Imrich Zápoľský bol kráľovi Matejovi I. veľmi blízky. Dôkazom toho je napríklad v roku 1462 jeho prítomnosť pri podpisovaní listiny o zmieri medzi kráľom a šľachticmi Jánom a Žigmundom z [[Pezinok|Pezinka]] a [[Svätý Jur|Sv. Jura]], ktorú spolu s inými magnátmi aj podpísal. Podobne je jeho podpis na zmluve o mieri medzi Matejom - Korvínom a Fridrichom III. v júli 1463. Bol medzi tými šľachticmi, ktorí priniesli do [[Budín|Budína]] kráľovskú korunu. Imrich Zápoľský bol aj pri podpisovaní iných zmluvy s benátskym dóžom Krištofom Maurom o spoločnom boji proti Turkom. Imrich Zápoľský velil jednému prúdu armády, ktorá zvíťazila v boli proti Turkom, ktorí vpadli do Uhorska v roku 1463. Po víťazstve v boji o pevnosť [[Jajce]], kráľ Matej pripísal najväčšie zásluhy Imrichovi Zápoľskému a v decembri 16431463 ho vymenoval za bána [[Dalmácia|Dalmácie]] a [[Chorvátsko|Chorvátska]] a v roku [[1464]] za vládcu [[Bosna (historická krajina)|Bosny]] a za bána [[Slavónia|Slavónie]]. Turci sa vrátili do Bosny a obliehali pevnosť Jajce. Pri bojoch vystrelený šíp zranil Imrichove oko. Imrich sa po zranení utiahol. Panovník Matej I. mu za zásluhy v bojoch a za vynikajúce služby v roku [[1465]] daroval Spišský hrad a povýšil ho medzi magnátov tým, že ho, ako druhého svetského šľachtica, povýšil do funkcie dedičného župana [[Spišská župa (Uhorsko)|Spiša]]. Imrich svoju prvú listinu v tejto funkcii vydal 27. septembra [[16451465]]. V tom istom roku sa oženil s Uršulou, dcérou Imricha Bubeka z [[Plešivec|Plešivca]].

Ochladené vzťahy medzi nim a panovníkom Matejom I. pomohol urovnať arcibiskup Ján Vitéz. Stalo sa tak na spiatočnej ceste Mateja zo [[Sedmohradsko| Sedmohradska]] v roku [[16481468]], kde si neďaleko [[Kalocsa|Kaloče]] podali ruky. V tom istom roku Imrich a Štefan Zápoľskí sprevádzali Mateja I. v boji proti jeho svokrovi [[Jiří z Poděbrad|Jurajovi Poděbratskom]] čím mu dopomohli mu k titulu českého kráľa. Panovníkovi pomohli vo vojne s Poliakmi, keď v roku [[1471]] napadol Uhorsko poľský kráľovič Kazimír. Nielen, že mu zabránili dobiť Košice, ale prinútili ho kapitulovať na [[Nitriansky hrad|Nitrianom hrade]], kde sa usadil, aby podporil časť uhorskej šľachty, ktorá na čele s Jánom Vitézom revoltovala. Imrich bojoval proti Poliakom aj v rokoch [[1472]]--[[1474]].

V čase prebudovávania Spišského hradu pravdepodobne Imrich Zápoľský postavil vo Spišskom Štvrtku pohrebnú kaplnku. Pravdepodobne preto, lebo nie je o jej stavbe nijaká zmienka, ktorá by súvisela s Imrichom. Historici usudzujú, že mohol ju postaviť Imrich alebo niekto iný, možno [[Turzo|Turzovci]]. Rok jej výstavby nie je známy. Nová vysoká šľachta opúšťala verejné cintoríny a začala si budovať vlastné pohrebiská. Boli to krypty v kláštorných kostoloch, pohrebné kaplnky, dávali sa pochovať v patronátnych kostoloch. [[Spišský Štvrtok]] bol na križovatke ciest, patril i jeho rodine od roku [[16421462]]. Pohrebnú kaplnku nemohli postaviť pod Spišským hradom v [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapitule]], lebo tamojší prepoštský kostol bol v prestavbe. Historici sa domnievajú, že v nej bola pochovaná prvá manželka jeho brata Štefana. Pohrebnú kaplnku v Spišskej Kapitule nechala vybudovať Štefanova druhá žena. <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Chalupecký | meno = Ivan | priezvisko2 = | meno2 = | spoluautori = | titul = Z minulosti Spiša- ročenka Sišského dejepisného spolku | vydavateľ = Spišský dejepisný spolok | miesto = Levoča | rok = XIII/2005 | počet strán = 299| kapitola = Zápoľskí a Spiš do roku 1526| isbn = 80-969456-0-2}}</ref>