Václav II. (český kráľ): Rozdiel medzi revíziami

Po zkaze Adolfa Nasavského pri Göllheime a volbe Albrechta Habsburského novým panovníkom Rímskonemeckej ríše sa otvorili možnosti ďalšej českej expanzie na sever. Jedným z predpokladov úspešného rozšírenia přemyslovskej moci v Poľsku bola zmluva s Lokietkom z augusta 1299 v ktorej sa za ďalšíďalšiu značnýznačnú obnossumu veľkopoľský knieža uvolil dostaviť okolo Vianoc toho istého roku do Prahy a prevziať svoje zeme od Václava v [[léno]].<ref name="PP308">''Poslední Přemyslovci a jejich dědictví'', s.&nbsp;308</ref> Ak by tak neurobil, mali všetky jeho územia pripadnúť českému kráľovi.<ref name="Vác169"/><ref name="VD448">''Velké dějiny'', s.&nbsp;448</ref><ref name="Zahr143"/> Lokietok slovo nedodržal, čím zaistil českému kráľovi právne podklady k ďalšiemu rozšíreniu územia.<ref name="Zahr146">''Zahraniční politika krále Václava&nbsp;II.'', s.&nbsp;146</ref> Následujíceho roku prišli za Václavom predstavitelé veľkopoľskej šľachty i duchovenstva, ktorých si veľkopoľský pán svojou doterajšou politkou znepriatelil, a vyzvali ho, aby prijal vládu namiesto Vladislava Lokietka. Václav mohol navyše svoje nároky umocniť zásnubami s dcérou zesnulého Přemysla Veľkopoľského [[Alžbeta Rejčka|Eliškou Rejčkou]], ku ktorým prišlo ešte pred jeho výpravou do Poľska v roku [[1300]].<ref name="PP315">''Poslední Přemyslovci a jejich dědictví'', s.&nbsp;315</ref><ref>''Václav II.'', s.&nbsp;170, 171</ref>{{#tag:ref|To samo mu však zisk poľskej koruny ani územia priniesť nemohlo, pretože Poľsko v tejto dobe ženské dedičšké právo nepoznalo.<ref name="Zahr211">''Zahraniční politika krále Václava&nbsp;II.'', s.&nbsp;211</ref>|group="pozn."}}