Lawrencium: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Preloženie odstavca z Angličtiny.
Riadok 148:
'''Lawrencium''' (lat. ''lawrencium'') je syntetický [[chemický prvok]] v [[Periodická tabuľka|Periodickej tabuľke prvkov]], ktorý má značku '''Lr''' (skôr '''Lw''') a [[protónové číslo]] 103. Prvok je pomenovaný po [[Ernest Lawrence|Ernestovi Lawrencovi]], koštruktérovi prvého [[Cyklotrón|cyklotrónu]]. Je to [[Rádioaktívny rozpad|rádioaktívny]] kov, 11. [[transurán]] a taktiež posledný člen radu [[aktinoid]]ov. Ako zatiaľ všetky prvky s [[Atómové číslo|atómovým číslom]] vyšším ako 100, aj lawrencium sa v prírode nevyskytuje a bolo syntetizované v [[Urýchľovač častíc|urýchľovači častíc]]. Doposiaľ je známych dvanásť [[izotop]]ov lawrencia, najstabilnejší je <sup>266</sup>Lr s [[Polčas premeny|polčasom rozpadu]] 11 hodín, ale kratšie ''žijúci'' <sup>260</sup>Lr (polčas rozpadu 2,7 minúty) je pri experimentoch používaný častejšie, pretože je ľahšie syntetizovateľný.
 
Experimenty potvrdiliže Lawrencium sa správa ako ťažší [[Homologický rad|homológ]] [[Lutécium|Lutéciu]] v [[Periodická tabuľka|periodickej tabuľke]] ako [[trojmocný prvok]]. To znamená že môže byť klasifikovaný ako prvý zo siedmej periódy: [[prechodné kovy]]. Avšak, jeho [[elektrónová konfigurácia]] je netypická pre jej pozíciu v periodickej tabuľke, majúca [[Atomic orbital|s<sup>2</sup>p]] konfiguráciu namiesto s<sup>2</sup>d konfigurácie jeho homológu Lutécia. To znamená že Lawrencium môže byť [[Prchavosť|prchavejšie]] ako očakávané pre jeho pozíciu v periodickej tabuľke a má prchavosť provnateľnú s [[Olovo|Olovom]].
[[Elektrónová konfigurácia]] lawrencia je [Rn]&nbsp;5f<sup>14</sup>&nbsp;7s<sup>2</sup>&nbsp;7p<sup>1</sup>, napriek tomu, že ako posledný člen aktinoidovej rady by mal mať skôr konfiguráciu [Rn]&nbsp;5f<sup>14</sup>&nbsp;7s<sup>2</sup>&nbsp;6d<sup>1</sup>. Chemicky sa podobá [[Lutécium|lutéciu]], tvorí zlúčeniny v oxidačnom stupni +III.
 
V 50-tych, 60-tych a 70-tych rokoch 20. storočia mnoho laboratórií v Sovietskom zväze a v Spojených štátoch amerických tvrdilo že syntetizovali prvok 103. Priorita objavenia a tým pádom pomenovanie prvku boli predmetom diskusií medzi [[Sovietsky zväz|sovietskými]] a [[Spojené štáty|americkými]] vedcami, až nakoniec [[Medzinárodná únia čistej a aplikovanej chémie]] (IUPAC) stanovila oficiálny názov lawrencium, čím zároveň udelila kredit ''"objavu"'' američanom. V roku 1997 došlo k revízii a kredit syntézy bol pridelený obom tímom, no meno prvku bolo ponechané.