Zjavenie Pána: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Marián 2 (diskusia | príspevky)
obrázok
Andreios (diskusia | príspevky)
→‎V byzantskom obrade: doplnenie, ref
Riadok 8:
V tento deň (tj. [[6. január]]a) sa v rámci sviatku s názvom '''Bohozjavenie''' pripomína [[Ježiš Kristus|Ježišov]] krst v rieke [[Jordán]], ktorý bol začiatkom jeho verejného účinkovania, teda jeho verejným zjavením sa ľudstvu. Na Východe sa kedysi v tento deň zároveň slávilo aj [[Narodenie Ježiša Krista|Narodenie Pána]], až neskôr sa zaviedlo jeho slávenie 25. decembra.<ref>[http://www.grkat.nfo.sk/Texty/hist-narodenie-bohozjavenie.html Peter Medviď: História sviatkov Narodenia Pána a Bohozjavenia]</ref>
 
V [[Byzantský obrad|byzantskom obrade]] je Bohozjavenie jedným z dvanástich veľkých sviatkov, najvýznamnejším z nepohyblivých sviatkov (významnejším ako Narodenie Pána). Sviatok má nielen kristologický charakter (zjavenie vteleného Božieho Slova), ale aj výrazný trojičný (trinitárny) charakter, keďže pri tejto udalosti sa zjavil aj Otec (hlas z neba) a aj Svätý Duch (v podobe holubice). Bohoslužobné texty zdôrazňujú aj krst a jeho význam pre veriaceho človeka.<ref name="skoviera-bohozjavenie">[http://www.grkat.nfo.sk/Texty/bohozjavenie.html Andrej Škoviera: Bohozjavenie (Bohojavlénije) - výklad sviatku, ikony a komentár k sláveniu]</ref>
 
V predvečer sviatku (5. januára, niekedy už 4. alebo 3.) ráno sa slávia kráľovské hodinky (cárske časy) s čítaním žalmov, starozákonných čítaní, apoštolských čítaní a evanjelií, ktoré sa viažu k tomuto sviatku.<ref>[http://www.grkat.nfo.sk/Texty/carske-casy-bohozjavenie.html Kráľovské hodinky (cárske časy) na sväté Bohozjavenie Pána]</ref>
 
Večer sa slávi [[večiereň]] s [[Liturgia svätého Bazila Veľkého|liturgiou svätého Bazila Veľkého]], počas ktorej sa číta 13 starozákonných čítaní, apoštol a evanjelium.<ref>[http://www.grkat.nfo.sk/kalendar/201101k.html Katolícky kalendár byzantského obradu (január 2011)]</ref> (Ak predvečer sviatku pripadne na sobotu alebo nedeľu, usporiadanie bohoslužieb vyzerá trochu inak.<ref name="skoviera-bohozjavenie" />)
 
[[Súbor:1_Sanok,_Blessing_of_the_holy_water_at_San_River.JPG|náhľad|Veľké svätenie vody na rieke San]]
Po nej nasleduje '''veľké svätenie vody''' (niekedy sa koná až na sám sviatok po liturgii). Najmä na dedinách býva zvykom, že sa svätí voda priamo na potoku či rieke, v niektorých krajinách aj na jazere alebo na mori. Za hlavného autora modlitieb sa považuje sv. Sofrón Jeruzalemský a svojou štruktúrou pripomínajú [[Anafora (liturgia)|anaforu]] (omšový kánon). Obsahujú aj prosby so vzývaním Svätého Ducha, aby posvätil vodu, aby sa stala prameňom odpustenia, očistenia a nového života pre pokrstených, keďže na sviatok Bohozjavenia bolo zvykom krstiť katechumeniovkatechumenov. Pri posvätení kňaz postupne na vodu dýcha a ponára do nej ruku, svietnik a kríž. Po posvätení kňaz kropí svätenou vodou celý chrám a prítomných ľudí.<ref>[http://www.grkat.nfo.sk/Texty/nin-bohozjavenie.html Manel Nin: Narodený bez otca z Matky a bez matky z Otca]</ref> Tí potom svätenú vodu pijú a odnášajú si ju domov.
 
Poslednou modlitbou v predvečer sviatku je veľké [[povečerie]], ktoré sa slávi rovnako ako na sviatok [[Narodenie Ježiša Krista|Narodenia Pána]]. Na jeho konci sa koná litia - posvätenie chlebov, pšenice, vína a oleja.