Dimotiki: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklep |
Namiesto nesprávneho "O Ándras" je teraz "o ándras", namiesto "hellenizovali" je teraz "helenizovali" |
||
Riadok 7:
== Dejiny ==
Ľudový jazyk sa v [[Grécko|Grécku]] a v [[Anatólia|Anatólii]] vyvíjal približne od 4. stor. po Kr. Ľudový jazyk bol zjednodušením gréčtiny koiné, ktoré už bežný ľud nepoužíval. Avšak grécki vzdelanci tej doby ľudový jazyk neprijímali. V 6. stor. sa Východorímska ríša úplne helenizovala. Latinský jazyk sa teda prestal používať, no mnoho latinských slov nahradilo pôvodné grécke slová v gréckom jazyku. Ľudový jazyk nebol nikdy oficiálne prijatý, knihy sa písali klasickou starogréckou attičtinou, teda jazykom, ktorý bol mŕtvy už na prelome letopočtov. Všetci Gréci používali ľudovú gréčtinu. Podobne to bolo aj na západe s latinským jazykom, ktorý v klasickej podobe pretrval len v literatúre, no vznikali moderné románske jazyky. V nasledujúcich dobách sa do gréčtiny dostali aj prvky zo slovanského jazyka, nakoľko Slovania od 6. - 9. stor. ovládali Grécko. V 11. - 13. stor. sa už prejavujú rozdiely medzi jednotlivými gréckymi jazykmi. Veľký vplyv na gréčtinu mal aj taliansky jazyk, pretože mnohé oblasti Grécka patrili [[Benátska republika|Benátkam]]. Práve najviac cudzích slov v modernej gréčtine pochádza z taliančiny. Po páde Byzancie v 15. stor. bola gréčtina z Grécka a západnej Anatólie skoro rovnaká s tou dnešnou. Počas nasledujúcej tureckej vlády sa do gréčtiny dostali aj turecké slová, ktoré sa
Megarský dialekt, Aeginský dialekt, Kymi (aténsky dialekt attických Grékov) a Maniotský dialekt. Tieto dialekty tvoria jednu skupinu. Druhá skupina obsahuje oblasti:
[[Peloponéz]], Kyklady, Iónske ostrovy, [[Epirus]], západnú Anatóliu s mestom [[Izmir|Smyrna]] a [[Istanbul|Konštantínopol]]
Riadok 48:
=== Rody ===
Gréčtina dimotiki má 3 rody, mužský, ženský a stredný. Každý má člen, podobne ako je to v nemčine, alebo taliančine, teda mužský rod má člen Ο (O), napr. O άνδρας (
(človek), ας (as), napr. o patéras (otec) a ης (is) napr. o mathitís (žiak). Ženský rod má tiež tri koncovky, a to koncovka η (i), napr. η κόρη (I kóri, dievča, dcéra) a koncovku α (a), napr. η θυγάτερα (I thyjátera, dcéra). Stredný rod má člen το (to), napr. το παιδί (to pedí, dieťa). Stredný rod môže mať taktiež iba tri koncovky, a to koncovku o (o), (to vivlío, kniha), koncovku ι (i), (to pedí, dieťa) a koncovku μα (ma), (to próvlima, problém) V množnom čísle má mužský rod člen Οι, napr. Οι άνδρες (I ándres, muži). Ak je koncovka v nominatíve jednotného čísla ος (os), bude v nominatíve množného čísla koncovka οι (i), napr. o anthropos (človek)-i anthrópi (ľudia), ak je v nominatíve jednotného čísla koncovka ας (as), bude v množnom čísle koncovka ες (es), napr. o patéras (otec)-i pateres (otcovia) a ak je v nominatíve jednotného čísla koncovka ης (is), bude v množnom čísle tiež koncovka ες (es), napr. o mathitis (žiak)-i mathités (žiaci). Ženský rod má taktiež člen Οι (I), napr. Οι γυναίκες (I jynékes, ženy). V obidvoch prípadoch ženskej koncovky jednotného čísla, teda η (i) a α (a) bude v množnom čísle koncovka ες, napr. i jynéka (žena)-i jynékes (ženy) a i chóri (krajina)-i chóres (krajiny). Stredný rod bude mať v jednotnom čísle člen το (to), v množnom τα (ta). ktorý má v nominatíve jednotného čísla koncovku ο (o), bude mať v nominatíve množného čísla koncovku α (a), napr. to vivlío (kniha)-ta vivlía (knihy), stredný rod s koncovkou ι (i) v nominatíve jednotného čísla bude mať v množnom čísle nominatívu taktiež koncovku α (a), napr. to korítsi (dievčatko)-ta korítsia (dievčatká). Stredný rod končiaci na μα bude mať v množnom čísle koncovku ματα (mata), napr. to prógramma (program)- ta programáta (programy). Na gréčtine je jednoduché to, že má iba tieto koncovky a tak je táto gramatika veľmi jednoduchá, ohraničená iba týmito spomenutými pravidlami.
| |||