Mikojan-Gurevič MiG-29: Rozdiel medzi revíziami

MiG-29 bol vyvinutý na začiatku 70. rokov 20. storočia v konštrukčnej kancelárii inžiniera Mikojana pod vedením [[Rostislav Apollosovič Beľakov|Rostislava Apollosoviča Beľakova]]. Spočiatku projekt prebiehal z vlastnej iniciatívy konštrukčnej kancelárie a až neskôr nadviazal na štátom zadanú súťaž. Vychádzal zo spoločného prototypu, z ktorého sa vyvinul aj [[Mikojan-Gurevič MiG-23|MiG-23]] a [[Mikojan-Gurevič MiG-27|MiG-27]]. Mal nahradiť zastarávajúce stroje [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21]] a byť potenciálnym súperom strojov [[McDonnell Douglas F-15 Eagle|F-15]], [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|F-16]], [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|F/A-18 Hornet]]. Nová požiadavka sovietskeho generálneho štábu na tzv. PFI (Perspektivnyj Frontovoj Istrebiteľ – perspektívna frontová stíhačka) z roka [[1972]], vyžadovala potrebu dosahovať rýchlosť najmenej [[Machovo číslo|2 Machy]], dobrú obratnosť, veľký dolet, možnosť používať neupravené vzletové plochy a mohutnú výzbroj. Čoskoro sa začal vývoj v spolupráci s konkurenčnou kanceláriou [[Suchoj]] v Aerodynamickom inštitúte v Moskve. V priebehu krátkej času sa ukázalo, že stroj bude finančne nesmierne náročný na to, aby sa dal vyrábať vo veľkých sériach tak, ako jeho predchodcovia. Preto bol projekt PFI rozdielny. Začalo sa pracovať na dvoch verziách ťažkej (z ktorej napokon vznikol [[Suchoj Su-27]]) a ľahkej (zodpovedajúci americkému [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|F-16]]), na ktorej pracovala kancelária MiG. Výsledný prototyp známy ako Výrobok 9 bol priamy predchodca MiGu-29. Práce na ňom sa začali v roku [[1974]], pod vedením šéfkonštruktéra [[Michail Romanovič Valdenberg|Michaila Romanoviča Valdenberga]]. Vybratá konfigurácia nového MiGu bola na tie časy typická a mala výrazné črty nedávnych britských a amerických projektov. Preto niektorí západní konštruktéri obvinili sovietske OKB z kopírovania. No skutočnosť je taká, že MiG-29 sa v detailoch veľmi odlišuje od konštrukcie súčasných západných stíhacích strojov. Jeho zrezanézrezaná dvojitázdvojená chvostová plocha, doširokavýrazne sa zväčšujúcarozširujúci nábehová hrana koreňakoreň krídla a trupu podieľajúcasa zúčastňujú sa na vytváraní výsledného [[vztlak]]u a širokonaširoko rozstúpenými motormi sú do značnej miery unikátne. Leteckí konštruktéri na celom svete vychádzajú pri navrhovaní svojich lietadiel z podobných požiadaviek a často ich aj riešia podobným spôsobom, lebo dané riešenie často býva najlepšie alebo dokonca jediné možné.

Pri konštrukcii stroja MiG-29 sa nikdy neuvažovalo o inom usporiadaní, ako o dvojmotorovej koncepcii, ktorá zabezpečovalazaisťovala vyhovujúci pomer hmotnosti a ceny k vyššej bezpečnosti a výdrži v bojových podmienkach. Stroj môžedokáže pri vysadení jedného z motorovmotora pri štartevzlete naďalej naberať rýchlosť a stúpať. Má výhodný pomer výkonovťahu motorov k hmotnosti. Zníženie hmotnosti draku bolosa dosiahnutédosiahlo širokým použitím kompozitných materiálov a ľahkých zliatin [[hliník]]a a [[lítium|lítia]]. Ich použite spolu s možnosťou zvarovaniazvárania jednotlivých častí umožnilo veľkéznačné úsporyzníženie hmotnosti. Celková konštrukcia drakusa jezameriava taktiež zameranáaj na predĺženie životnosti kriticky namáhaných častí a jeho jednoduchšiu výrobu, ktorá si vyžadujúcuvyžaduje nižší počet výrobných cyklov. Lietadlo je optimalizované prena lety sna veľkýmveľkých uhlomuhloch nábehu, čo umožňuje pilotovi v plnejcelom miererozsahu využiťvyužívanie vytvorenývytvoreného vztlakvztlaku pri manévrovaní a podstatne zlepšuje obratnosť a znižuje polomer zatáčokzákruty. Vztlak je prina MiGu-29 vytváranývytvára celýmcelý povrchompovrch stroja, k čomu tvartrup trupu(vztlakové teleso) prispieva až 40 %, čím tiež odľahčuje krídla a spôsobuje ich menšienižšie plošné zaťaženie. Koncepcia vyžadujúcatrupu vysokýtzv. vztlakvztlakové truputeleso si vyžiadala širokéveľký rozostavenierozstup motorov, čo taktiež zvyšuje aj odolnosť stroja v boji a takisto zlepšuje aj možnosti osadenia podvozkupodvozka dostatočne ďaleko od stredu trupu. Aj keď táto konfigurácia zhoršuje ovládateľnosť priza leteletu s jedným motorom, stroj prešiel cez skúšobnými testamitesty a vykazoval schopnosť vyštartovaťvzlietnuť aj pristáť na jedenjednom motormotore. Konštruktéri MiGu-29 sa dlhú dobudlho zaoberali usporiadaním jednotlivých prvkov tak, aby mal stroj čo najväčšiu priečnu iaj pozdĺžnu stabilitu v priebehu letu s vysokým uhlom nábehu. Pozorne sa zvažovalo umiestnenie zvislých chvostových plôch, aby bola vždy aspoň jednajednu vždy dobre obtekanáobtekal vzduchomvzduch, bez ohľadu na bočný sklzsklon stroja. Takto od seba vzdialené smerovky sú taktiež lepšie pri letoch vysokou rýchlosťou. Oproti jeho predchodcom je MiG-29 ťažké uviesť a udržať v plochej vývrtke. Jej vybranievybratie, napríklad po strate rýchlosti, je jednoduché, stačí uviesť riadiacu páku do neutrálnej polohy.

[[6. október|6. októbra]] [[1977]] absolvoval MiG-29 svoj prvý skúšobný let, pilotoval ho skúšobný pilot [[Alexander Vasilievič Fedotov|Alexander Fedotov]]. CelkomSpolu bolosa vyrobenýchvyrobilo 13 prototypov. Na prvom prototype prebiehali skúšky celkových výkonov, ovládateľnosti a rozbor možného zaťaženia konštrukcie. Pravdepodobne tento kus bolodhalili odhalenýamerické americkýmišpionážne špionážnymi družicamidružice. Ďalšie 3 prototypy bolisa zničenézničili pripočas nehodáchnehôd, ktoré sa spojenýchspájajú s problémami nových motorov. Prvých 21 predsériových strojov malo nový lomený kryt rádiolokátora a mierne modifikovanýupravený podvozok. Stroje bolisa doplnili taktiežaj doplnenéo aerodynamickýmaerodynamický padákompadák, ktorým sa dopĺňali prehrievané brzdy kolies. Napriek tomu, že mali prvé prototypy problémy s motormi, začala sa sériová výroba MiGovMiGu-29 (9-29B12B) v súlade s plánom.

Sovietske letectvo ho začalo používať v roku [[1983]]. Prvé zmienky v západnej tlači sa o ňom objavili už v roku [[1979]]. Po prvýkrátprvý bolraz ho západnej verejnosti predstavený vo Fínskupredstavili v roku [[1986]] vo Fínsku . Na leteckom dni vo Farnborough v Anglicku očaril svojimi výkonmi a letovými vlastnosťami aj odborníkov. MiG-29B29 sa vyrábal v niekoľkých verziách,. vrátaneVerzia dvojmiestnej.9-12A Bolsa exportovanývyvážala do väčšiny krajín [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]]. VyrobenýchSpolu bolosa celkomvyrobilo vyševiac, 1ako 6001600 kusov. Dodnes súsa stroje MiG-29 naďalej zlepšovanézlepšujú a obnovovanémodernizujú.

[[Súbor:MiG-29 cockpit 1.jpg|thumb|right|Knipel (riadiacaRiadiaca páka) v kokpitelietadla MiGuMiG-29]]

MiG-29 je samonosný, dvojmotorový hornoplošník. Trup tvorí celokovová škrupina. Časť povrchu jetvoria tvorenákompozitné z kompozitných materiálovmateriály. Použité je moderné riešenie prechodu medzi krídlom a trupomkrídlo-trup, uhol šípovitosti, ktorý jekoreňa prikrídla trupeje 77°, inakkrídla 3642°, čo má kladnýkladne dopadvplýva na ovládateľnosť stroja. Systém vztlakových klapiek a slotovsklopných nábehových hrán tieto vlastnosti ešte viac umocňujezlepšuje. Medzi dvojitými zvislými chvostovými plochami sa nachádza aerodynamický brzdnýaerodynamická štítbrzda a padák, ktorým sa skracuje dojazddobeh lietadla pripočas pristávanípristávania. Stroj je vybavený trojpodperovýmtrojbodovým zaťahovacím podvozkom. Jeho kolesá s veľkým priemerom mu tak umožňujú štartvzlietnutie iaj z nespevnených poľných letísk. Predná podvozková noha je dvojkolesová a zaťahuje sa smerom dozadu, zadné sa sklápajú dopredu, pričom sa otáčajú o 90°. Ich šachty sú umiestnené na okraji motorových gondol. Vnútorné nádrže strojustroja umožňujú niesť {{kg|3300}} paliva, čo pri jeho veľkej spotrebe dvomadvomi motormi [[Klimov RD-33|RD-33]] postačujúcedostačuje iba na kratšie vzdialenosti. Stroj však môže niesť prídavné palivové nádrže. Pri štartevzlete a pristávaní používa ako ochranu pred nasatím cudzích predmetov do motora nasávacievstupné otvory nachádzajúce sa vna hornej časti rozhrania krídel a trupu. Vzduch sa cez ne nasáva, ak je zaťažená predná podvozková noha. Riadenie zabezpečuje hydraulický posilňovač, stroj nemá plneúplne automatického pilota podobne ako, napr. [[Suchoj Su-27|Su-27]]. Pred pilotom sa nachádza multifunkčný prehľadový head-uppriehľadový display. Lietadlo je vybavené dopplerovským radarom typu N-019, ktorý však nesplnil očakávania ruského letectva a bol modernizovaný a nahradzovaný typom N-019M a neskôr typom N-010 ''Žuk M'', so schopnosťou sledovať viaceroviaceré cieľovciele a účinne na ne viesť paľbu bojovými prostriedkami lietadla. Nedostatky radaru čiastočne kompenzuje infračervený navádzací radar IRST S-31E2 KOLS, ktorého snímače sú umiestnené v priehľadnom výstupku pred kabínou. Toto zariadenie dokáže navádzať riadené strely bez toho, aby bolo potrebné zapnúť radar. Čím sa podstatne zvyšuje utajenie činnosti v oblasti použitia nepriateľskej protivzdušnej obrany. Ako pasívna ochrana slúžia vrhače dipólových odrážačov a pyrotechnických klamných cieľov v chvostovej časti lietadla. MiG-29 je vybavený vystreľovacím sedadlom K-36DM.

Stroj je vyzbrojený vstavanýmzabudovaným {{mm|30|m}} kanónom GŠ-30L30-1. Ide o najľahšiu zbraň vo svojej kategórii na svete, ktorá bez muníciestreliva váži iba {{kg|46}}. Zásoba streliva je 150 nábojov. Stroj môže niesť na troch závesníkoch pod každým krídlom najrôznejšierozličné varianty riadených striel vzduch-vzduch, napríklad [[R-27 (raketa vzduch-vzduch)|R-27]], [[R-73 (raketa vzduch-vzduch)|R-73]], [[R-60 (raketa vzduch-vzduch)|R-60MK]], ako aj množstvo laserom navádzaných striel vzduch-zem, či konvenčných bômb, celkovo do hmotnosti {{kg|3500}}. Verzie dodávané krajinám Varšavskej zmluvy boli prispôsobené niesťna ajnosenie nukleárnejadrových zbranezbraní. Modernizované verzie majú navyše oproti základnej verzii viac závesníkov iaj väčšiuvyššiu nosnosť.

Celkom vtedySpolu dostalo našeletectvo federálne letectvoČSSR 18 lietadiel MiG-29A (Izdelije 9-12) s evidenčnými číslami 7501, 7702, 8003, 8304, 8605, 8906, 9207, 9308, 3709, 3810, 4012, 3911, 5113, 5414, 5515, 5616, 5817 a 5918 a dve cvičné lietadlá MiG-29UB s evidenčnými číslami 4401 a 4402 (neskôr polovica pripadla pri delení federálnej armády Slovensku). Nové stroje boli zaradené kdo 1. stíhacej a 1. technickej letke 11. slp. Po zmene politickej orientácie bolisa ďalšie objednávky lietadielna lietadlá MiG-29 zrušenézrušili. Na jar [[1990]] sa lietadlá MiG-29 česko-slovenského letectva prvýkrát zúčastnili cvičeniana cvičení v polovici rokuroka boliich zaradenézaradili do pohotovostného systému PVOSPVOŠ.

Česko svoje stroje v júli 1994 vyradilo zo služby a začalo rokovania o ich predaji. V decembri [[1995]] vymenilo všetkých svojich 10 MiGov-29 do Poľska za 11 vrtuľníkov [[PZL W-3 Sokół]] vybavených prena leteckú záchrannú službu, pretože. jedinúJedinú súpravu na rozsiahlejšie opravy získalo pri delení ČSFR Slovensko. Lietadlá MiG-29 bolisa do Poľska dodávanédodávali medzi decembrom 1995 a januárom 1996.

Stíhačky MiG-29 tvoria základ [[Vzdušné sily Slovenskej republiky|Vzdušných síl Slovenskej republiky]]. V súčasnosti vlastní slovenské vojenské letectvo 21 lietadiel tohto typu. Z toho 10 modernizovanýchzmodernizovaných MiGov-29AS a dva modernizované cvičné MiGy-29UBS plus osem nemodernizovanýchnezmodernizovaných stíhacích MiGov-29A a jeden cvičný nemodernizovanýnezmodernizovaný MiG-29UB. MiGy-29A a MiG-29UB sú odstavené a momentálne sa nepoužívajú, do budúcnabudúcnosti sa už s nimi nepočítaneráta. Modernizácia strojov, ktorá bolasa vykonanávykonala v spolupráci s výrobcom lietadiel ako aj viacerými západnými spoločnosťami bolaprebehla vykonanáv medzi rokmiroku 2005 a 2006 v leteckýchLeteckých opravovniach Trenčín. Stroje boli vybavené modernými komunikačnými prostriedkami a systémami kompatibilnými s technikou NATO. MimoOkrem iného avionika prešla na anglosaský nemetrickýnemetrickú systémsústavu. Odhaduje sa, že po modernizácii ich budú slovenské ozbrojené sily využívať až do rokuroka 2029 alebo až 2040.<ref>[http://www.mosr.sk/dokumenty/komunike-modernizacialt.pdf http://www.mosr.sk - Základné informácie o modernizácii leteckej techniky OS SR]</ref> 12 modernizovanýchzmodernizovaných strojov (10 jednomiestnych verzie AS a 2 dvojmiestne UBS), ktoré navyše prešli aj zmenou kamufláže, boli formálne odovzdané armáde [[29. február]]a [[2008]] na [[Letisko Sliač|letisku Sliač]].<ref>[http://www.mosr.sk/index.php?page=11&type=news&id=27&method=main&art=7397 http://www.mosr.sk]</ref> Po pár nadzvukových letoch sa nová tzv. „digitálna kamufláž“ začala na namáhaných miestach olupovaťodlupovať.<ref>[http://www.sme.sk/c/3952872/Lupu-sa-stihacky.html http://www.sme.sk] prístup 30.6.2008</ref>

* '''MiG-29A''': 7501, 8003, 8605, 9308, 5113, 5515, 5817 (nemodernizovanénezmodernizované) a 3709, 3911 (modernizovanézmodernizované na MiG-29AS)

* '''MiG-29UB''': 4401 (nemodernizovanýnezmodernizovaný)

* '''MiG-29A''': 0820, 2022 (nemodernizovanénezmodernizované) a 0619, 0921, 2123 (modernizovanézmodernizované na MiG-29AS)

* '''MiG-29UB''': 1303 (modernizovanýzmodernizovaný na MiG-29UBS)

* '''MiG-29A''': 6829, 6930 (nemodernizovanénezmodernizované) a 6124, 6425, 6526, 6627, 6728 (modernizovanézmodernizované na MiG-29AS)

* '''MiG-29UB''': 5304 (modernizovanýzmodernizovaný na MiG-29UBS)

Stíhačky MiG-29 tvoria spolu s lietadlami [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|F-16]] základ [[Vzdušné sily Poľskej republiky|poľských vzdušných síl]]. Prvé lietadlá MiG-29A zakúpilo [[Poľsko]] v roku [[1989]]. Ďalších 5 lietadiel bolo dodaných v roku [[1990]]. CelkomSpolu tak získalo 10 lietadiel MiG-29. V decembri [[1995]] získalo Poľsko ďalších desať MiGov na základe dvojstrannej česko-poľskej vládnej dohody, ktorá vytvorila rámec prena odovzdanie všetkých 9 lietadiel MiG-29A29 (9-12A) a jedného dvojmiestneho MiGu-29UB českého vojenského letectva.