Ľudovít I. (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Život |
|||
Riadok 36:
== Život ==
Na uhorský trón dosadol v roku [[1342]] a nástupníctvo v Poľsku mu zaistil jeho otec [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert]] o tri roky skôr zmluvou s poľským kráľom. Počiatok jeho vlády bol v znamení vojen s [[Benátky|Benátkami]] o [[Dalmácia|Dalmáciu]] a [[Dubrovník]], ktoré získal v roku [[1358]]. Po smrti svojho brata Ondreja v roku [[1345]] sa
Po smrti svojho bezdetného strýka [[Kazimír III.|Kazimíra III.]] sa stal v roku [[1370]] tiež poľským kráľom, čím vznikla [[poľsko-uhorská personálna únia]]. Na počesť svojej korunovácie podnikol krížovú výpravu proti [[Litva|Litovcom]] a dobyl [[Červená Rus|Červenú Rus]], ktorú za nevôle poľskej šľachty pripojil k Uhorsku.
V roku [[1374]] začal vojenskú výpravu proti Turkom a podarilo sa mu zvíťaziť nad sultánom [[Murad I.|Muradom I.]] Aj tak však nedokázal znovu získať balkánske kniežatstvá, ktoré sa v nasledujúcich rokoch od Uhorska definitívne odtrhli. Po smrti Ľudovíta I. Veľkého sa dedičkou poľského trónu stala jeho dcéra [[Hedviga I.|Hedviga]] (Jadwiga).
Za jeho vlády dosiahlo Uhorské kráľovstvo postavenie európskej veľmoci a prežívalo rozkvet. Kráľ sa proti
V roku [[1382]] zomrel v [[Trnava|Trnave]] vo svojej kúrií (mal zámok aj pri [[Zvolen]]e).
Na mieste kúrie v Trnave stojí pošta a je tam pamätná tabuľa.
== Vojna
Vo [[Veľkopoľsko|Veľkopoľsku]] za vlády Ľudovíta z Anjou vzrastal vzdor proti jeho kráľovskej vláde. Opozíciu zastupoval bohatý rod Naleczovcov a na strane kráľa a jeho prívržencov stál rod Grzymalitov. Po kráľovej smrti došlo k otvorenému konfliktu a vojne, ktorá trvala po celý rok [[1383]]. Veľkopoľsko a [[Mazovsko]] boli veľmi zničené aj napriek tomu, že sa v tejto vojne neuskutočnila žiadna väčšia bitka.<ref>SIENKIEWICZ, H.: ''Križiaci'', Slovenský spisovateľ, 1972, str. 797, Vysvetlivky</ref>
==
* otec [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert]] [[Kapetovsko-anjouovská dynastia (staršia vetva)|Anjou]]
* matka [[Alžbeta Poľská]], dcéra [[Vladislav I. (Poľsko, 1320)|Vladislava I. Lokietka]]
|