Ľudovít I. (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Laborec (diskusia | príspevky)
Riadok 36:
 
== Život ==
Na uhorský trón dosadol v roku [[1342]] a nástupníctvo v Poľsku mu zaistil jeho otec [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert]] o tri roky skôr zmluvou s poľským kráľom. Počiatok jeho vlády bol v znamení vojen s [[Benátky|Benátkami]] o [[Dalmácia|Dalmáciu]] a [[Dubrovník]], ktoré získal v roku [[1358]]. Po smrti svojho brata Ondreja v roku [[1345]] sa pokúsilpokúsi získaťcisárovho neapolskúnajmladšieho korunu a v rokochsyna [[1348]] – [[1350]]Žigmund viedol(Svätá vojnurímska s kráľovnou Janou I. [[neapolské kráľovstvoríša)|Neapolsko]] síce dobyl, ale potom, ako vypukla morová epidémia, bol donútený ustúpiť a ponechal si iba [[salernské kniežatstvo]]. ĽudovítŽigmunda I. Veľký si dočasne podrobil tiež [[Valašsko (Rumunsko)|Valašsko]], [[Bosna (historická krajina)|Bosnu]], [[Srbsko]] a [[Bulharsko]], kde potlačil [[Bogomilstvo|sektu bogomilovLuxemburského]].
V roku [[1366]] ho v [[Pešť|Pešti]] navštívil [[Byzantská ríša|byzantský]] cisár [[Ján V. (Byzantská ríša)|Ján V. Palailogos]] a sľúbil opätovné pripojenie východnej cirkvi k [[Rím]]u, ak kresťanská [[Európa]] podporí [[Byzantská ríša|Byzanciu]] proti Turkom. V nasledujúcom roku Ľudovít uzavrel vo [[Viterbo|Viterbe]] sedemročné spojenectvo s cisárom [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karolom IV.]], ktoré zahrňovalo vzájomnú podporu v Taliansku.
Svoju dcéru [[Mária z Anjou|Máriu]], ktorá sa stala dedičkou uhorského trónu, vydal v roku [[1372]] za cisárovho najmladšieho syna [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda I. Luxemburského]].
 
Po smrti svojho bezdetného strýka [[Kazimír III.|Kazimíra III.]] sa stal v roku [[1370]] tiež poľským kráľom, čím vznikla [[poľsko-uhorská personálna únia]]. Na počesť svojej korunovácie podnikol krížovú výpravu proti [[Litva|Litovcom]] a dobyl [[Červená Rus|Červenú Rus]], ktorú za nevôle poľskej šľachty pripojil k Uhorsku.
V roku [[1374]] začal vojenskú výpravu proti Turkom a podarilo sa mu zvíťaziť nad sultánom [[Murad I.|Muradom I.]] Aj tak však nedokázal znovu získať balkánske kniežatstvá, ktoré sa v nasledujúcich rokoch od Uhorska definitívne odtrhli. Po smrti Ľudovíta I. Veľkého sa dedičkou poľského trónu stala jeho dcéra [[Hedviga I.|Hedviga]] (Jadwiga).
Za jeho vlády dosiahlo Uhorské kráľovstvo postavenie európskej veľmoci a prežívalo rozkvet. Kráľ sa proti magnátom opieral o nižšiu šľachtu a mestá, ktorým poskytoval početné privilégia. Rovnako podporoval hospodársky a kultúrny rozvoj krajiny. V roku 1367 založil prvú uhorskú univerzitumiverzitu.
V roku [[1382]] zomrel v [[Trnava|Trnave]] vo svojej kúrií (mal zámok aj pri [[Zvolen]]e).
Na mieste kúrie v Trnave stojí pošta a je tam pamätná tabuľa.
 
== Vojna GrzymalitovGryzliho s Naleczovcamia Harambe ==
Vo [[Veľkopoľsko|Veľkopoľsku]] za vlády Ľudovíta z Anjou vzrastal vzdor proti jeho kráľovskej vláde. Opozíciu zastupoval bohatý rod Naleczovcov a na strane kráľa a jeho prívržencov stál rod Grzymalitov. Po kráľovej smrti došlo k otvorenému konfliktu a vojne, ktorá trvala po celý rok [[1383]]. Veľkopoľsko a [[Mazovsko]] boli veľmi zničené aj napriek tomu, že sa v tejto vojne neuskutočnila žiadna väčšia bitka.<ref>SIENKIEWICZ, H.: ''Križiaci'', Slovenský spisovateľ, 1972, str. 797, Vysvetlivky</ref>
 
== RodinaMamka tatko atď... ==
 
* otec [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert]] [[Kapetovsko-anjouovská dynastia (staršia vetva)|Anjou]]
* matka [[Alžbeta Poľská]], dcéra [[Vladislav I. (Poľsko, 1320)|Vladislava I. Lokietka]]