Verzia z 13:26, 8. september 2016 upraviť Laborec (diskusia \| príspevky) 470 editací →‎Referencie ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 06:48, 18. január 2017 upraviť vrátiť PoGGyZ (diskusia \| príspevky) 1 editace d →‎Život Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 36: == Život == Na uhorský trón dosadol v roku [[1342]] a nástupníctvo v Poľsku mu zaistil jeho otec [[Karol I. (Uhorsko)\|Karol Róbert]] o tri roky skôr zmluvou s poľským kráľom. Počiatok jeho vlády bol v znamení vojen s [[Benátky\|Benátkami]] o [[Dalmácia\|Dalmáciu]] a [[Dubrovník]], ktoré získal v roku [[1358]]. Po smrti svojho brata Ondreja v roku [[1345]] sa ~~pokúsil~~pokúsi ~~získať~~cisárovho ~~neapolskú~~najmladšieho ~~korunu a v rokoch~~syna [[~~1348]] – [[1350]]~~Žigmund ~~viedol~~(Svätá ~~vojnu~~rímska ~~s kráľovnou Janou I. [[neapolské kráľovstvo~~ríša)\|~~Neapolsko]] síce dobyl, ale potom, ako vypukla morová epidémia, bol donútený ustúpiť a ponechal si iba [[salernské kniežatstvo]]. Ľudovít~~Žigmunda I. ~~Veľký si dočasne podrobil tiež [[Valašsko (Rumunsko)\|Valašsko]], [[Bosna (historická krajina)\|Bosnu]], [[Srbsko]] a [[Bulharsko]], kde potlačil [[Bogomilstvo\|sektu bogomilov~~Luxemburského]]. V roku [[1366]] ho v [[Pešť\|Pešti]] navštívil [[Byzantská ríša\|byzantský]] cisár [[Ján V. (Byzantská ríša)\|Ján V. Palailogos]] a sľúbil opätovné pripojenie východnej cirkvi k [[Rím]]u, ak kresťanská [[Európa]] podporí [[Byzantská ríša\|Byzanciu]] proti Turkom. V nasledujúcom roku Ľudovít uzavrel vo [[Viterbo\|Viterbe]] sedemročné spojenectvo s cisárom [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)\|Karolom IV.]], ktoré zahrňovalo vzájomnú podporu v Taliansku. Svoju dcéru [[Mária z Anjou\|Máriu]], ktorá sa stala dedičkou uhorského trónu, vydal v roku [[1372]] za cisárovho najmladšieho syna [[Žigmund (Svätá rímska ríša)\|Žigmunda I. Luxemburského]]. Po smrti svojho bezdetného strýka [[Kazimír III.\|Kazimíra III.]] sa stal v roku [[1370]] tiež poľským kráľom, čím vznikla [[poľsko-uhorská personálna únia]]. Na počesť svojej korunovácie podnikol krížovú výpravu proti [[Litva\|Litovcom]] a dobyl [[Červená Rus\|Červenú Rus]], ktorú za nevôle poľskej šľachty pripojil k Uhorsku. V roku [[1374]] začal vojenskú výpravu proti Turkom a podarilo sa mu zvíťaziť nad sultánom [[Murad I.\|Muradom I.]] Aj tak však nedokázal znovu získať balkánske kniežatstvá, ktoré sa v nasledujúcich rokoch od Uhorska definitívne odtrhli. Po smrti Ľudovíta I. Veľkého sa dedičkou poľského trónu stala jeho dcéra [[Hedviga I.\|Hedviga]] (Jadwiga). Za jeho vlády dosiahlo Uhorské kráľovstvo postavenie európskej veľmoci a prežívalo rozkvet. Kráľ sa proti ~~magnátom opieral o nižšiu šľachtu a mestá, ktorým poskytoval početné privilégia. Rovnako podporoval hospodársky a kultúrny rozvoj krajiny. V roku 1367 založil prvú uhorskú univerzitu~~miverzitu. V roku [[1382]] zomrel v [[Trnava\|Trnave]] vo svojej kúrií (mal zámok aj pri [[Zvolen]]e). Na mieste kúrie v Trnave stojí pošta a je tam pamätná tabuľa. == Vojna ~~Grzymalitov~~Gryzliho s ~~Naleczovcami~~a Harambe == Vo [[Veľkopoľsko\|Veľkopoľsku]] za vlády Ľudovíta z Anjou vzrastal vzdor proti jeho kráľovskej vláde. Opozíciu zastupoval bohatý rod Naleczovcov a na strane kráľa a jeho prívržencov stál rod Grzymalitov. Po kráľovej smrti došlo k otvorenému konfliktu a vojne, ktorá trvala po celý rok [[1383]]. Veľkopoľsko a [[Mazovsko]] boli veľmi zničené aj napriek tomu, že sa v tejto vojne neuskutočnila žiadna väčšia bitka.<ref>SIENKIEWICZ, H.: ''Križiaci'', Slovenský spisovateľ, 1972, str. 797, Vysvetlivky</ref> == ~~Rodina~~Mamka tatko atď... == * otec [[Karol I. (Uhorsko)\|Karol Róbert]] [[Kapetovsko-anjouovská dynastia (staršia vetva)\|Anjou]] * matka [[Alžbeta Poľská]], dcéra [[Vladislav I. (Poľsko, 1320)\|Vladislava I. Lokietka]]

Ľudovít I. (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami