|
== Raný život a štúdium ==
Ján Kellner sa narodil v [[Hradisko (okres Kežmarok)|Hradisku]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Slovensko|na Slovensku]] v roku 1912,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.schematizmus.estranky.sk/clanky/menovci/2-d-m.html}}</ref> v blízkosti mesta [[Levoča]], kam sa jeho rodina neskôr v r. 1922 presťahovala. Tam začal navštevovať katolícku chlapčenskú základnú školu a o rok neskôr na [[Gymnázium|gymnáziu]]<nowiki/>m, kde zmaturoval roku 1931.<ref name="slovo">Časopis Slovo, Spolok Sv. Vojtecha v Trnave, jún 1993, Špeciálne Vydanie, 16 strán. p. 15. http://www.casopisslovo.sk/wp-content/uploads/2016/05/1993_12_mimoriadne.pdf</ref> V tom istom roku odchádza do [[Rím|Ríma]] študovať na Kolégium Russicum. Po dvoch rokoch štúdia filozofie a štyroch rokoch štúdia teológie na Pápežskej gregoriánskej univerzite bol vysvätený za kňaza 25. decembra, 1937.<ref>Osipova, I., Si el mundo os odia.</ref> Nasledujúce dva roky pokračoval v štúdiu na Pápežskom východnom inštitúte a v roku 1939 začal pôsobiť v a[[Rád svätého Augustína|ugustiniánsaugustiniáns]]<nowiki/>kom kláštore v [[Praha|Prahe]] v ruskej/rusínskej{{Bez citácie}} katolíckej farnosti, s výhľadomvyhliadkami na odchod do Ruska.<ref name="russia">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.russiacristiana.org/martiri/kelner.htm}}</ref> Na začiatku druhej svetovej vojny, na žiadosť [[Gestapo|Gestapa]] a pod hrozbou násilnej deportácie, odchádza na Slovensko, kde krátku dobu pracoval v papierni v [[Ružomberok|Ružomberku]].
== Odchod do Sovietskeho zväzu, väzenie a smrť ==
V novembri 1940, Ján Kellner obdržal list od jezuitského predstaveného Wlodimira Ledóchowskeho adresovaný biskupovi Michalovi Buzalkovi o tom, že prechod Jána Kellnera do ZSSR je pripravený. Následne mu bol vydaný falošný pas na meno "Relovský'. [[Teodor Romža]], neskorší biskup a mučeník, ho kvôli možným rizikám odrádzal od nelegálneho prechodu hraníc; napriek jeho radám, 6. decembra 1940, Ján Kellner prechádza cez hranice do ZSSR.
Napriek náboženskej povahe misie však Sovietsky zväz však považoval katolíckych misionárov do ZSSR vzdelaných v Kolégiu RussicumRussicu za špiónov z Vatikánu, aj napriek duchovnej a pastoračnej povahe ich misie.<ref>Russicum - Le spie del vaticano. </ref> Ján Kellner bol zatknutý dňa 9. decembra 1940, krátko po prechode hraníc, keď ho štátnym orgánom nahlásil roľník, ktorého požiadal o pomoc.<ref name="wounds">Osipova Irina, Skry ma v tvoje rany: prenasledovanie Katolíckej Cirkvi v ZSSR, a to z materiálu v vyšetrovania trestného a pracovného tábora súbory, Nemcov z Ruska Dedičstva Zber, Severná Dakota State University Knižnice, 1 Dec. 2002, 217 stránky. </ref> Jeho prvotný výsluch trval tri dni a tri noci (17.-19. decembra 1940). Podľa zápisu mal Ján Kellner vypovedať, že sa už dlhý čas pripravoval na svoju misiu do ZSSR a že plánoval "prekračiť hranicu v oblasti Sambora, potom tajne ísť do [[Ľvov|Ľvova]] a ďalej do Moskvy a získať prácu v nejakej továrni, a potom plánoval zúčastňovať sa stretnutí radikálnych ateistov a na nich vystupovať proti ateizmu." Robil by tak s úmyslom "hlásať učenie Krista medzi mladými ľuďmi, s cieľom podporovať zjednotenie cirkví." Následne bol prevezený do špeciálnej väznice NKVD v Kyjeve, kde bol podrobený celkovo trinástim výsluchom. Po tom, čo [[Operácia Barbarossa|hitlerovské Nemecko 22. júna 1941 zaútočilo na]] Sovietsky zväz, vnútorný príkazMoskva z Moskvy nariadilnariadila preskúmať zoznamy väzňov za účelom identifikácie väzňov vhodných na likvidáciu. Dňa 7. júla 1941 bol Ján Kellner odsúdený na trest smrti ako "nepriateľ ľudu" a v ten istý deň bol aj popravený zastrelením.
== Úcta ==
|
