|
'''Franz (von) Lis(z)t''', '''Franciscus Liszt''', '''Ferenc Liszt''' alebo '''František List'''
V rodnom liste sú rodičia uvedení po latinsky nasledovne{{bez citácie}}:
{| class="wikitable"
|-
|''(kňaz)'' || Mersits Georgius capellanus Lookiensis
|}
Liszt bol predstaviteľ novoromantizmu. V orchestrálnych dielach sa zameral na programovú hudbu (symfonické básne), rozvinul a zdokonalil techniku klavírnej hry.
== Životopis ==
[[Súbor:Blava 2007-3-28-37.jpg|right|thumb|Pamätná tabuľa na budove paláca Leopolda de Pauliho v Bratislave]]
Malý Franz Liszt, ktorého základy hudby naučil jeho otec, prejavil čoskoro výnimočné hudobné nadanie. Vďaka finančnej podpore uhorskej šľachty mohol študovať hudbu vo [[Viedeň|Viedni]], kde ho učili [[Carl Czerny]] a [[Antonio Salieri]] a kde sa okrem iného stretol aj s [[Ludwig van Beethoven|Beethovenom]]. Väčšinu svojho života strávil na koncertných cestách po celej Európe. Jeho strhujúca virtuozita bola obdivovaná tak návštevníkmi jeho klavírnych recitálov, ako aj ostatnými hudobníkmi a skladateľmi. Počas svojich koncertných ciest v [[Paríž]]i navštívil [[Niccolò Paganini|Paganiniho]] koncert, čo ho motivovalo k snahe stať sa najlepším klaviristom svojej doby a často v tom čase cvičil aj desať hodín denne.
V roku [[1848]] zanechal Franz Liszt verejné vystupovanie a usadil sa vo [[Weimar]]e, kde sa venoval dirigovaniu dvorných koncertov a pri zvláštnych príležitostiach dirigoval aj v divadle. V tom čase dával Liszt aj lekcie hry na klavíri a písal články o [[Hector Berlioz|Berliozovi]] a [[Richard Wagner|Wagnerovi]]. V tomto období tiež zložil svoje najviac oceňované orchestrálne a zborové skladby.
V roku [[1861]] odišiel Liszt na odpočinok do [[Rím]]a, kde roku 1865 vstúpil do františkánskeho rádu. V roku 1863 zorganizoval v Ríme so svojím blízkym priateľom, vtedajším pápežom [[Pius IX.|Piusom IX.]] Mileniárnu oslavu príchodu [[Svätý Cyril|Svätého Cyrila]] a [[Svätý Metod|Svätého Metoda]] na [[Veľká Morava|Veľkú Moravu]]. K tejto udalosti skomponoval skladbu Slavino Slavno Slaveni na text srbského básnika [[Meda Pucić]]a. Od roku [[1869]] delil svoj čas medzi [[Rím]]om a Weimarom a od roku [[1876]] až do svojej smrti tiež niekoľko mesiacov v roku učil na Uhorskom konzervatóriu v [[Budapešť|Budapešti]].
V auguste 2012 bolo bývalé Predstaničné námestie v [[Staré Mesto (Bratislava)|bratislavskom Starom Meste]] premenované na [[Námestie Franza Liszta]].<ref name=zmenamena>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Z Predstaničného bude od augusta Námestie Franza Liszta | url = http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/samosprava/z-predstanicneho-bude-od-augusta-namestie-franza-liszta.html?page_id=287232| dátum vydania = 27.6.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.10.2012| vydavateľ = [[Bratislavské noviny (21. storočie)|Bratislavské noviny]] | miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref>
== Médiá ==
{{Zvukové médium štart}}
{{Zvukové médium položka|filename=Liszt 1st concerto1.ogg|title=Piano Concerto No. 1, mvt. 1 & 2 |description=|format=[[Ogg]]}}
{{Zvukové médium položka|filename=Liszt 1st concerto2.ogg|title=Piano Concerto No. 1, mvt. 3 & 4|description=|format=[[Ogg]]}}
{{Zvukové médium koniec}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Dielo ==
Medzi najvýznamnejšie diela patrí:
* Les Preludes
* Mazepa
* Tasso.Lamento e trionfo
* Orfeus
* Faustovská symfónia
* Dantovská symfónia (1856)
* Koncert Es dur
* Koncert A dur
* Uhorská fantázia
* Tarantella
* Totentanz (Tanec mŕtvych)
* Prelúdium a fúga na B-A-C-H
* Variácie na Weinen, Klagen, Sorgen, Zagen
== Pozri aj ==
* [[Liszt Ferenc Zeneművészeti Egyetem]]
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Franz Liszt}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.lisztsoc.org.uk/ The Liszt Society (po anglicky)]
* [http://www.hc.sk/src/hudobny_zivot_clanok.php?hz_clid=329&hzid=149&menutyp=archiv Fikcia: Franz Liszt ako Slovák]
* [http://www.hc.sk/src/hudobny_zivot_clanok.php?hz_clid=348&hzid=153&menutyp=aktualnecislo Franz Liszt - čo rozprávajú pramene]
* [http://franzliszt.tym.sk/ Franz Liszt- životopis, diela]
{{Skladatelia romantizmu}}
| 