Verzia z 09:26, 22. február 2017 upraviť Kelovy (diskusia \| príspevky) 101 000 editací d kat ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 09:30, 22. február 2017 upraviť vrátiť Kelovy (diskusia \| príspevky) 101 000 editací dBez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 30: Z historického hľadiska patrí dánčina k východnej vetve [[severogermánske jazyky\|severogermánskych jazykov]]. Odlišuje sa od západoškandinávskych jazykov tzv. východoškandinávskou monoftongizáciou. Pri monoftongizácii dochádza k zmene, pri ktorej sa z [[dvojhláska\|diftongov]] stávajú [[samohláska\|monoftongy]] – napr. /au/ → /o:/ (isl. hl'''au'''pa − dán. l'''ø'''be), /ei/ → /e:/ (isl. st'''ei'''nn − dán. st'''e'''n), rovnako aj pri príslušných umlautovaných formách /øy/ → /ø/ (isl. '''ey'''ra – dán. '''ø'''re). Ďalšie zmeny, napr. lámanie, nie sú veľmi spoľahlivým kritériom, pretože sa na severogermánskom území môžu, ale aj nemusia vyskytovať (napr. isl. a far. m'''jó'''lk, nór. nynorsk m'''jø'''lk, švéd. m'''jö'''lk − dán. m'''æ'''lk, nór. bokmål m'''e'''lk). Zo všetkých kontinentálnych škandinávskych jazykov sa dánčina najviac vzdialila od hláskového systému [[~~staroseverský jazyk~~Staroseverčina\|staroseverského jazyka]]. Toto sa odráža nielen na veľkom rozdieli medzi výslovnosťou a písaním dnes, ale už v období neskorého [[stredovek]]u. Tu je dôležité spomenúť aspoň tri [[hláska\|hláskové]] zmeny, ktoré majú základ v silnom hromadení prízvuku na prízvučnej (prvej) slabike. Sú to redukcia neprízvučných samohlások na /ə/, ktorá nezasiahla východnú dánčinu (stn. kast'''a''' > dán. kast'''e'''), pričom v záp. dán. nastala strata hlásky (jut. kast'''Ø'''), ďalej oslabenie záverových spoluhlások /p, t, k/ > /b, d, g/ v 12. storočí (švéd. gri'''p'''a − dán. gri'''b'''e) a oslabenie trených hlások (spirantov) /b, d, g/ > /ß, ð, γ/ a neskôr často >Ø. == Morfológia == Riadok 86: [[Kategória:Jazyky v Dánsku]] [[Kategória:Jazyky v Nemecku]] [[Kategória:Jazyky v ~~Grénsku~~Grónsku]] [[Kategória:Jazyky na Faerských ostrovoch]]

Dánčina: Rozdiel medzi revíziami