Verzia z 22:01, 10. február 2017 upraviť Marián 2 (diskusia \| príspevky) 26 696 editací tabuľa ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 14:52, 22. február 2017 upraviť vrátiť 78.98.206.29 (diskusia) →‎Dejiny Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 82: == Dejiny == Hrad postavili ako kráľovský v [[13. storočie\|13. storočí]] na ochranu cesty vedúcej z [[Gemer (župa)\|Gemera]] do [[Liptov (župa)\|Liptova]] a [[Zvolen]]a. Vďaka svojim neobyčajne pestrým dejinám patrí k najznámejším gemerským hradom. V roku [[1271]] je písomne doložený ako ~~Mwran~~Muráň a nevieme, ako v tom čase vyzeral, pretože ho v prvej polovici [[15. storočie\|15. storočia]] prestavali. Je viac ako pravdepodobné, že už v tom čase veľký priestor jediného nádvoria obklopoval hradobný múr s viacerými baštami. Keď sa [[Ján Jiskra z Brandýsa\|Jiskrove]] a [[bratríci\|bratrícke]] vojská zmocnili Gemera, vytvorili si na Muránskom hrade veľké zhromaždisko. Približne v strede areálu stál palác s kaplnkou a ďalšími obytnými a hospodárskymi budovami. [[Matej Bašo]], lúpežný rytier, je tiež spájaný s dejinami hradu, a to v rokoch [[1529]] – [[1549]], keď hrad vlastnil a so svojou družinou podnikal výpravy do širokého okolia [[Malohont]]u, Gemera a [[Spiš (župa)\|Spiša]], kde prepadával a raboval panské sídla a dediny. Vypálil [[Levoča\|Levoču]], [[Dobšiná\|Dobšinú]] a jeho meno je spojené aj so zničením kartuziánskeho kláštora na [[Kláštorisko\|Kláštorisku]] v [[Slovenský raj\|Slovenskom raji]], ako aj s tvrdým vykorisťovaním poddaných. Cisárske vojsko, ktoré vyslal proti nemu snem, hrad v roku [[1548]] dobylo a Baša zabili pri úteku z hradu.

Muráň (hrad): Rozdiel medzi revíziami