Enceladus (mesiac): Rozdiel medzi revíziami

== Prstenec E a ďalšie mesiace ==

[[Prstenec E]] je vonkajší prstenec systému [[prstence Saturna|Saturnovych prstencov]] rozprestierajúci sa vo vzdialenostiach rovnajúcich sa trom až ôsmim polomerom Saturna, čo zodpovedá vzdialenosti 181 000{{--}}{{km|482000|m}} od stredu planéty. Tvoria ho extrémne malé častice s rozmeromrozmermi okolo jedného mikrometra. Pozdĺž dráhy Enceladu, ktorý v prstenci obieha, je prstenec výrazne zjasnený.<ref name="Kleczek" /> Astronómovia predpokladajú, že častice do tohto širokého difúzneho prstenca dodáva práve Enceladus. Ľadové výtrisky z Encelada sú možno dokonca zodpovedné aj svetlé povrchy mesiacov Tethys, Mimas, Dione a Rhea. Vyvrhované častice ľadu v podobe miniatúrnych kryštálikov, sa zarezávajú do ľadových povrchov týchto mesiacov vysokými rýchlosťami niekoľko km/s. Bez týchto ľadových čiastočiek by povrch mesiacov postupne zošedol v dôsledku bombardovania elektricky nabitými časticami [[slnečný vietor|slnečného vetra]].<ref name="život" >{{Citácia elektronického dokumentu

Intenzívny prieskum Encelada sa začal zásluhou sondy [[Cassini (sonda)|Cassini]], ktorá už okolo neho mnohokrát veľmi tesne preletela. Enceladus bol hneď po Titane druhým najdôležitejším cieľom výskumu tejto sondy medzi mesiacmi. Úlohou sondy bolo overiť platnosť hypotézy ao geologickej aktivite a tiež o tom, či častice pochádzajúce z aktívnych gejzírov zásobujú časticami prstenec E.<ref name="MEK" >http://mek.kosmo.cz/sondy/usa/cassini/plany.htm</ref> Snímky mesiaca zo sondy Cassini majú až 10-krát väčšie rozlíšenie, ako jeho snímky z Voyagerov 1 a 2.<ref name="Kozmos2005" />

Prvé tri prelety sondy Cassini nad Enceladom prebehli [[17. február]]a, [[9. marec|9. marca]] a [[14. júl]]a [[2005]]. Po prvýkrát sa sonda priblížila na {{km|1179|m}}, po druhýkrát na {{km|500|m}}, po tretíkrát iba na {{km|175|m}}. Podarilo sa získať veľa snímok s vysokým [[rozlišovacia schopnosť|rozlíšením]]. Merania [[magnetické pole|magnetického poľa]] v blízkosti Encelada odhalilo prítomnosť iónov, pravdepodobne ionizovanej vody, pochádzajúcich zrejme z veľmi riedkej atmosféry. Ďalšie prelety vo väčšej vzdialenosti sa uskutočnili [[29. marec|29. marca]] ({{km|64000|m}}) a [[21. máj]]a 2005 ({{km|93000|m}}). Pri prelete [[14. júl]]a roku 2005 Cassini preletel okolo tohto mesiaca vo výške iba {{km|175|m}}, čo bol v tej dobe najbližší uskutočnený prelet v histórii kozmonautiky. Počas preletu prístroj MAG ([[magnetometer]]) monitoroval interakcie Encelada s plazmou [[Saturn#Magnetosféra|Saturnovej magnetosféry]]. Pri preletových meraniach bolo dokázané, že Enceladus má riedku atmosféru. Počas dvoch obletov zaznamenal magnetometer ohyb [[siločiara|siločiar]] magnetického poľa okolo Enceladu, čo mohla spôsobiť iba prítomnosť atmosféry. Snímky mesiaca Enceladus s vysokým rozlíšením zachytávali výtrysky ľadového materiálu. 9. októbra 2008 sa uskutočnil prelet, ktorý bol výnimočný tým, že bol veľmi tesný. Sonda sa priblížila k tomuto mesiacu len na vzdialenosť {{km|25|m}} od jeho povrchu.<ref name="život" />

}}</ref> Celkový počet preletov tejto sondy okolo mesiacaEncelada dosiahol bolčíslo 22.<ref name="kosmotydenik" >{{Cite web

Keďže pod ľadovou kôrou mesiaca sa veľmi pravdepodobne nachádza voda v tekutom skupenstve, nedá sa vylúčiť ani existencia [[živý organizmus|živých organizmov]] na tomto mesiaci. V porovnaní s inými telesami slnečnej sústavy je Enceladus jedným z najnádejnejších kandidátov na hľadanie [[mimozemský život|života mimo Zeme]]. Ale pokiaľ na Encelade život je, s najväčšou pravdepodobnosťou sú to len formy [[mikroorganizmus|mikroorganizmov]], schopných žiť v extrémnych podmienkach.<ref name="život" /> Larry Esposito z Coloradskej univerzity o vode na Encelade tvrdí: „Nie je vôbec jasné, či podzemná voda na Encelade je pre život vhodná. Sonda Cassini by túto otázku mala preskúmať pri ďalších preletoch.“<ref>http://www.21stoleti.cz/view.php?cisloclanku=2008091925</ref> Sonda je však schopná overiť nanajvýš vhodnosť podmienok pre život, na priamu detekciu života vybavená nebola.

Mýtický Enceladus (v gréckej mytológii ''Enkelados'') bol jedným z [[Giganti|gigantov]], potomkov bohyne Zeme [[Gaia (mytológia)|Gaie]]. Giganti boli obludnýobludní obri s nesmiernou silou. Vzbúrili sa proti bohom sídliacim na [[Olymp]]e pod vedením [[Zeus|Dia]], ale boli porazení. Encelada najvyšší boh Zeus opálil bleskom a preto z boja ušiel. Na úteku však na neho bohyňa [[Pallas Aténa|Aténa]] hodila ostrov (dnes známy ako [[Sicília (ostrov)|Sicília]]). Podľa tohto mýtu je práve Enceladus zodpovedný za plamene, ktoré šľahajú zo sopky [[Etna]], pretože poď ňou sídli.<ref>{{Cite book