Ivan Alexander: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
AtonX (diskusia | príspevky)
d Posledné úpravy používateľa Xpucmo (diskusia) vrátené; bola obnovená posledná úprava AtonX
AtonX (diskusia | príspevky)
npov
Riadok 1:
{{na úpravu}}
[[Image:ivan_alexander.jpg|náhľad|Ivan Alexander]]'''Ivan Alexander''' alebo '''Ján Alexander''' ([[bulharčina|po bulharsky]] ''Иван Александър''; † [[17. február]] [[1371]]) bol v rokoch [[1331]]/[[1332]] až [[1371]] [[Bulharsko|bulharský]] [[cár]].
 
Cár Ivan Alexander bol cár s nešťastným osudom upadajúceho Bulharska. Tento lovečskýLovečského [[despota|despotu]] bol vyhlásenývyhlásili za panovníka krajiny v roku [[1331]] -, potom ako bol z krajiny vyhnaný cár [[Ivan Stefan]], syn [[Anna Neda|Anny Nedy]].
 
Prvé desaťročie vlády cára Ivana Alexandra, pokrvného príbuzného svojho predchodcu cára [[Ivan Šišman|Ivana Šišmana]], eštesa nemalonieslo kontúry upadajúceho bulharského štátu.v Vznamení bojochbojov proti večnému nepriateľovi Bulharov – [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]]. malDobyl šťastie. Veľaniekoľko pevností v [[Trácko|Trácku]] a [[Rodopy|Rodopách]] získal späť. V lete roku [[1332]] bulharská armáda vyhrala bitku pri meste [[Rusokastro]] (na juhu krajiny) a byzantský panovník Vasilev bol prinútený podpísať mierovú zmluvu.
 
[[Image:korunovacia.jpg|náhľad|Korunovácia Ivana Alexandra.]]
Hoci vzťahy medzi Byzanciou a Bulharskom, neboli dobré, občianska vojna, ktorej sa Bulharsko zúčastnilo v Byzancii v roku [[1341]] – [[1347]], vrátila slávu tak deviatim mestám a pevnostiam v oblasti Trácie a severnej časti Rodop, ako aj krajine. Aj vzťahy so [[Srbi|Srbmi]] sa troch zhoršili pre nedôveru medzi oboma štátmi. Možno to bolo spôsobené aj tým, že cár nebol až taký zbehlý v diplomacii.
Vzťahy medzi Byzanciou a Bulharskom neboli dobré a Bulharsko sa zamiešalo do [[občianska vojna|občianskej vojny]] v Byzancii v rokoch [[1341]]–[[1347]]. Aj vzťahy so [[Srbsko]]m sa zhoršili.
 
Cár Ivan Alexander za svojej vlády takmer stratil územie Dobrudžanského[[Dobrudža|Dobrudžského]] regiónu. Nedohodol sa totiž s bojarmi, ktoríkeď tiežsi chcelineudržal vládnuťpodporu nezávislemiestnej odšľachty neho vo svojich oblastiach. Ešte k tomua despoti na juhozápade krajiny stále bojovali medzi sebou. Nekončiace vyčerpávajúceOpakované bitky s Byzantíncami pomaly ale iste vyprázdňovali štátnu pokladnicu a ničili ekonomiku krajiny. V upadajúcomtom Bulharskučase silasa cáravo Vidine sa konala korunovácia. Ivan Sracimir, prvorodený syn Ivana Alexandra, pomalybol klesalakorunovaný kuza dnucára.
Nech už je ako je cár Ivan Alexander bol patrónom umelcov (v umeleckej oblasti sa mohol porovnávať so [[Simeon I. Veľký|Simeonom I. Veľkým]]) a muž slova. Dal postaviť mnoho kostolov a kláštorov. Bol zodpovedný za výstavbu vzdelávacieho centra vo [[Veliko Tărnovo|Veliko Tărnove]], ktoré sa v konkurencii medzi kostolmi a kláštormi stalo miestom, kde sa schádzala kultúrna smotánka a jazykoví bulharskí špecialisti, aby čítali literárne články. Najväčší rozvoj zo všetkých literatúr zaznamenala apokryfná literatúra. Majstri a umelci opisovali a maľovali cárove portréty do kníh evanjelií a kroník. Dve krásne knižky s nádherným rukopisom sa doteraz zachovali – Londýnske evanjelium a Vatikánsky prepis kroniky kláštorov.
 
== Postup Osmanskej ríše ==
Cár Ivan Alexander za svojej vlády takmer stratil územie Dobrudžanského regiónu. Nedohodol sa totiž s bojarmi, ktorí tiež chceli vládnuť nezávisle od neho vo svojich oblastiach. Ešte k tomu despoti na juhozápade krajiny stále bojovali medzi sebou. Nekončiace vyčerpávajúce bitky s Byzantíncami pomaly ale iste vyprázdňovali štátnu pokladnicu a ničili ekonomiku krajiny. V upadajúcom Bulharsku sila cára Ivana Alexandra pomaly klesala ku dnu.
 
Tento stav využila [[Osmanská ríša]] a začala expanziu na [[Balkán]]. V roku [[1352]] dobyli pevnosť [[Cimpe]] a obsadzovali juhovýchodnú časť krajiny. Cár Ivan Alexander bol proti týmto nájazdom úplne bezmocný a nebol schopný postaviť proti Turkom vhodnú armádu.
V tom čase sa vo Vidine sa konala korunovácia. Ivan Sracimir, prvorodený syn Ivana Alexandra, bol korunovaný za cára.
 
O dva roky neskôr Turci znovapokračovali prišliv postupe. V bitkebojoch padol druhý syn Ivana Alexandra, [[Michail Asen]]. Od roku [[1354]] saboli Bulhari,boje chtiacmedzi čiBulharmi nechtiac, každý rok stretávali sa Turkami. Na začiatku Turci robili nájazdy hlavne na mestá a dediny v Byzancii. Iba kde-tu sa stretli s bulharskou armádou v pohraničnom pásmečastejšie. Cár sa beznádejne snažil odvrátiť nebezpečenstvo diplomaciou a vstupom do krátko existujúcichkrátkodobých zväzov so susednými krajinami.
Toto sa udialo v momente, keď Balkánu a Bulharsku hrozili nájazdy Turkov. Bulharský národ bol prvým národom, ktorý stál prekvapene zoči-voči [[Turci|Turkom]]. Tí sa už len pozerali ako im Turci plienia krajinu a všetko berú. V roku [[1352]] za obeť padla pevnosť [[Cimpe]]. V tom istom roku nepriatelia nečakane napadli a vyplienili juhovýchodnú časť krajiny. Cár Ivan Alexander bol proti takýmto nájazdom úplne bezmocný. Nebol schopný postaviť proti Turkom vhodnú armádu, ktorá by ich nápor vydržala.
 
V roku [[1355]] sa syn byzantského panovníka [[Andronik V. Paleolog]] oženil s dcérou cára Ivana Alexandra – Keracou. V zápisnici zo svadby čítame: „Táto„''Táto svatba bude výhodná pre kresťanov: Bulharov a Byzantíncov a nešťastím pre Turkov: pohanov.''“ Zväz medzi týmito dvoma kresťanskými štátmi však nebol taký silný, aby odvrátil agresívne vojská sultána [[Murad]]a.
O dva roky neskôr Turci znova prišli. V bitke padol druhý syn Ivana Alexandra – [[Michail Asen]]. Od roku [[1354]] sa Bulhari, chtiac či nechtiac, každý rok stretávali s Turkami. Na začiatku Turci robili nájazdy hlavne na mestá a dediny v Byzancii. Iba kde-tu sa stretli s bulharskou armádou v pohraničnom pásme. Cár sa beznádejne snažil odvrátiť nebezpečenstvo diplomaciou a vstupom do krátko existujúcich zväzov so susednými krajinami.
 
V roku [[1364]] Turci napadli Byzantskú ríšu. Tá ich nátlak nevydržala a utrpela porážku. Teraz Turkom stálo v ceste do strednej Európy už iba Bulharsko. Bulharský cár nemohol proti dobre vyzbrojenej osmanskej armáde postaviť žiadnu armádu a panovníci zo susedných kresťanských krajín cárovi odmietli pomoc, takže Murad obsadil takmer celú oblasť Trácka.
V roku [[1355]] sa syn byzantského panovníka [[Andronik V. Paleolog]] oženil s dcérou cára Ivana Alexandra – Keracou. V zápisnici zo svadby čítame: „Táto svatba bude výhodná pre kresťanov: Bulharov a Byzantíncov a nešťastím pre Turkov: pohanov.“ Zväz medzi týmito dvoma kresťanskými štátmi však nebol taký silný, aby odvrátil agresívne vojská sultána [[Murad]]a.
 
V roku [[1364]] Turci napadli Byzantskú ríšu. Tá ich nátlak nevydržala a utrpela krutú porážku. Teraz Turkom stálo v ceste do strednej Európy už iba Bulharsko. Bulharský cár mohol najnebezpečnejšej a najlepšie vyzbrojenej stredovekej armáde ponúknuť iba svoju bitkami zničenú a spustošenú krajinu. Panovníci zo susedných kresťanských krajín cárovi odmietli pomôcť, pretože to boli veľkí egoisti. A tak sa musel cár Ivan Alexander spoliehať sám na seba. Proti sultánovi Muradovi nemal vôbec šancu. Murad mu zobral takmer celú oblasť Trácka. Mierová zmluva, ktorú cár podpísal iba spomalila to, čo už bolo isté – zrovnanie Bulharska zoturecký zemoupostup. Ivan Alexander sa ešte snažil spolu s Byzantíncami bojovať a získať späť pevnosti pri Čiernom mori.
 
Neskôr bola krajina napadnutá aj z druhej strany – uhorský kráľ obsadil oblasť severozápadného Bulharska. SmrťV tejto situácii cára Ivana Alexandra na začiatku roku [[1371]] bola predzvesťou, že sa Bulharsko skôr či neskôr úplne rozpadneumrel.
 
== Kultúra ==
 
Cár Ivan Alexander dal postaviť viaceré kostoly a kláštory, vrátane vzdelávacieho centra vo [[Veliko Tărnovo|Velikom Tărnove]]. Z tohto obdobia sa zachovali rukopisy ''Londýnske evanjelium'' a ''Vatikánsky prepis kroniky kláštorov''.
 
 
{{Infobox Vládca(2) |
Štát = [[Bulharsko]]|
Dynastia_ánonie=áno|
Titul = [[cár]] |
Od = [[1331]]|
Do = [[1371]]|
Predchodca = [[Michail Šišman]] |
Meno = Ivan Alexander |
Nástupca = [[Ivan Šišman]] |
}}
 
Neskôr bola krajina napadnutá aj z druhej strany – uhorský kráľ obsadil oblasť severozápadného Bulharska. Smrť cára Ivana Alexandra na začiatku roku [[1371]] bola predzvesťou, že sa Bulharsko skôr či neskôr úplne rozpadne.
 
[[Kategória:Úmrtia v 1371]]