Juraj Soviar: Rozdiel medzi revíziami

V súčasnosti je na umeleckej voľnej nohe.

 

''Juraj Soviar vstúpil do slovenskej kultúry nenápadne ako textár. Jeho slabiky pod notami však veľmi rýchlo prerástli notovú osnovu a stali sa skutočnou pop poéziou súčasnosti. Do literatúry vniesol veľa civilizačných prvkov, jazyk ulice i obraznosť veľkých maliarov. Vynachádzavé metafory a prekvapivo fabulované príbehy v skratke sa ľahko spievajú a ešte ľahšie čítajú. A hoci slovenčina nie je metrorytmicky ani morfologicky ľahký jazyk, jeho rýmy sú objavné a plné logickej melodiky. Možno je to aj tým, že je dobrým pozorovateľom života, výborným poslucháčom ľudí okolo seba a hudobným senzibilom . Práve to prináša do jeho veršov tematickú pestrosť a zmysel pre detaily , ktorý akoby stále obnovoval a dopĺňal jeho bohatú slovnú zásobu a osobitý pohľad na svet okolo nás. Piesňové texty ašpirujú na básne a básne sa zasa dajú zhudobniť a dôveryhodne zaspievať . V dnešnej bláznivej dobe a zrýchlenom žití je to najefektívnejšia cesta ako poéziu dostať k adresátovi. Je sympatické, že Juraj Soviar si stále drží odstup od konformizmu a lacného konzumu, je stále romantickým rebelom a mienkotvorným autorom. To ho robí na jednej strane výnimočným a na druhej zrozumiteľným. Najnovšia zbierka básní a textov Nemaľuj ženu na stenu je moderná, emočne silná a vzrušujúca. Je to čítanie, ktoré vám stokrát vráti čas, ktorý ste mu venovali.'' Ľuboš Zeman, z textárskej zbierky „Nemaľuj ženu na stenu“, IKAR, 2017.

 

Bronzová Bratislavská lýra 1997, pieseň: Unikám, autor hudby: Vašo Patejdl, interpret: Helga Koválovská