Pozorovanie: Rozdiel medzi revíziami

'''Pozorovanie''' by sa dalo všeobecne definovať ako zmyslová [[Vnímanie|percepcia]] okolitého sveta. Vedecké pozorovanie sa na rozdiel od „laického“ pozorovania dá definovať ako ''technika zberu informácií založená na zameranom, systematickom a organizovanom sledovaní aspektov, fenoménov, ktoré sú objektom skúmania''<ref name="r1">Reichel, Denis. Kapitoly metodologie sociálních výzkumů. Vyd. 1. Praha: Grand Publishing, 2009</ref>. Vedecké pozorovanie je jedna zo všeobecne akceptovaných [[Vedecká metóda|vedeckých metód]], a hrá tak dôležitú úlohu v rámci kvalitatívneho a kvantitatívneho [[výskum]]u.

Podobne ako pre iné vedecké metódy platí aj pre pozorovanie základné rozdelenie na '''pozorovanie [[Kvalitatívny výskum|kvalitatívne]]''' a '''[[Kvantitatívny výskum|kvantitatívne]]''' v závislosti na charaktere získavaných informácií. O účele kvalitatívneho či kvantitatívneho pozorovania sa doktor [[Miroslav Disman]] vyjadril nasledovne: 

==== Štandardizované pozorovanie ====

Vyznačuje vysokou mierou [[Formalizácia|formalizácie]]. Už pred zahájením pozorovania je stanovené čo, ako, ako často, kde a ideálne s akými predpokladmi vývoja budeme pozorovať. Pozorovanie tohto druhu spravidla dovoľuje použitie záznamového archu ako aj aplikáciu viacerých zaškolených pozorovateľov súčasne. Typicky sa jedná o [[Množstvo|kvantitakvantitatívny]]tívny prístup k skúmaniu.

Pre neštandardizované pozorovanie je ''typický dosť nízky až nulový stupeň formalizácie''<ref name="r1" />. Dokonca aj výber súboru pozorovaných objektov sa odohráva až v priebehu pozorovania a na základe [[Rozhodovanie|rozhodovania]] pozorovateľa. V praxi často predstavuje predchádzajúcu fázu štandardizovaného pozorovania a v takom prípade je jeho cieľom konkretizácia parametrov pozorovania a vytvorenie [[Hypotéza|hypotézy]]. Z charakteru neštandardizovaného pozorovania sa dá usúdiť, že sa väčšinou jedná o metódu [[Kvalitatívny výskum|kvalitatívneho výskumu]]. 

Strednú cestu nájdeme v pološtandardizovanom pozorovaní, ktoré umožňuje na určité aspekty skúmaného javu nachádzať odpovede s použitím vysoko formalizovaného pozorovania a na zvyšný rozsah naopak nízkou mierou formalizácie pozorovania.

* '''Zúčastnené pozorovanie''' (taktiež vnútorné) je také pozorovanie, pri ktorom pozorovateľ vstupuje do skupiny skúmaných subjektov, stáva sa aktívnym členom skupiny. ''Obvykle býva súčasťou komplexnejšieho skúmania skupiny''<ref name="r1" />, s úlohou odhaliť ''vnútornú perspektívu účastníkov''<ref name="r3">Hendl, Jan. Kvalitativní výzkum: základní metody a aplikace. Vyd.1. Praha: Portál, 2005</ref> a býva doprevádzané ďalšími metódami vedeckého výskumu (napr. neštandardizovaným rozhovorom). Tento druh pozorovania sa volí hlavne v prípadoch, kedy je objekt pozorovania do značnej miery neznámy, uzavretý (náboženská [[sekta]]), čo zároveň vylučuje použitie pozorovania štandardizovaného. Zároveň je zúčastnené pozorovanie spojené s otázkou etickosti omnoho výraznejšie ako pozorovanie nezúčastnené, už len kvôli nutnosti aktivity v rámci skupiny. Taktiež sa vyznačuje vyššou mierou rizika spochybnenia objektivity pozorovateľa a spravidla aj nemožnosťou vedenia komplexných priebežných záznamov.

* '''Nezúčastnené pozorovanie''' volíme v prípade zneprístupneného alebo pre výskum neopodstatneného vstupu do pozorovanej skupiny. V prípade vied prírodných býva takéto pozorovanie jedinou alternatívou, z dôvodu neživého charakteru objektu skúmania. Nezúčastnené pozorovanie môže mať ako štandardizovanú, tak neštandardizovanú podobu.

* V rámci '''zjavného (otvoreného) pozorovania''' sú si jeho subjekty vedomé, že výskumník nie je takpovediac jedným z nich. Výskumník tento fakt nielen nepopiera, ale ak si to vyžaduje nejednoznačnosť situácie, tak na neho dokonca upozorní. Najmarkantnejšia nevýhoda takéhoto pozorovania je ''možnosť výrazného skreslenia plynúceho z určitého rušenia pozorovaných, z ich následnej štylizácie''<ref name="r1" />. Tento rozdiel medzi pozorovaným a výskumníkom je pri zúčastnenom pozorovaní stieraný časom stráveným v skupine. Výhodou otvoreného pozorovania je klasická možnosť voľby medzi štandardizovanou a neštandardizovanou formou ako aj možnosť viesť o výskume plnohodnotný záznam.

* '''Skryté pozorovanie''' ako také nenarúša prirodzenosť skupiny, a dovoľuje tak hlbšie pochopenie skúmanej skutočnosti. Zároveň však pozorovateľovi hrozí neustále riziko prezradenia, ktoré ''môže v istom sociálnom prostredí dlhodobo zdiskreditovať ako jeho výskum, tak výskum vôbec''<ref name="r1" />. So skrytým pozorovaním sa tiež silnejšie spája otázka [[Etika|etickosti]] takéhoto výskumu. Podobne ako zúčastnenosť, zo samotnej podstaty skryté pozorovanie vylučuje použitie kvantitatívneho prístupu.

[[Kategória:Pozorovanie| ]]