Sudetonemecká strana: Rozdiel medzi revíziami

Strana vznikla ako nástupkyňa po Nemeckej národnosocialistickej strane práce ([[Deutsche nationalsozialistische Arbeiterpartei]], DNSAP) a Nemeckej národnej strane (Deutsche Nationalpartei, DNP), ktorým hrozil úradný zákaz. SHF sa hlásila k “nemeckému kultúrnemu a osudovému spoločenstvu”, vystupovala lojálne k ČSR a hlásila sa k dodržiavaniu demokratických pravidiel. Podpredsedom strany bol [[Karl Hermann Frank|K. H. Frank]].

Od leta [[1934]] prichádzala finančná podpora pre SHF z Nemecka. Tlačovým orgánom strany bol denník Die Zeit. [[6. októbra]] 1934 K. Henlein v denníku Večer odsúdil [[fašizmus]], [[nacizmus]], bezbrehý [[liberalizmus]], [[panslavizmus]], pangermanizmus, reštauráciu Habsburgovcov a vyslovil sa za jednotu česko-slovenského štátu. 21. októbra na zjazde SHF v Českej Lípe sa Henlein prihlásil k republikánskej štátnej forme, vyslovil sa odmietavo k talianskemu i nemeckému fašizmu a vyhlásil, že SHF nemá záujem o revíziu hraníc.

30. apríla 1935 sa SHF premenovala na Sudetonemecká strana (Sudetendeutsche Partei,SdP), keďže úrady ju pod starým názvom odmietli zaregistrovať do volieb. Členská základňa SdP sa vyvíjala nasledovne: SHF mala v otóbri 1933 9,500 členov, SdP v októbri 1935 384,982 členov a v júni 1938 1,349,180 členov.

Vo voľbách do Národného zhromaždenia v roku 1935 strana vďaka podpore veľkej väčšiny Sudetských Nemcov a fragmentácii česko-slovenského politického spektra dosiahla strana prvé miesto pred [[Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu|agrárnou stranou]]. To jej umožnilo nastoliť program autonómnych Sudet, zmenený v auguste 1938 na požiadavku pripojenia sudetonemeckých území k Nemecku.