Tatranský národný park: Rozdiel medzi revíziami

Jediná verejnosti prístupná jaskyňa je [[Belianska jaskyňa]].

 

Problémy ochrany nevšednej tatranskej prírody boli rozpoznané veľmi skoro. Už v období [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] sa podarilo presadiť v ústave v roku 1868 zákaz lovu svišťov a kamzíkov ako alpských zvierat. V nezávislom Poľsku bol projekt parku Tatrzański Park Narodowy vypracovaný v roku 1925 v spolupráci s [[Česko-Slovensko]]m.

 

Od roku 2004 je plocha národného parku s rozlohou {{km2|617.35}} začlenená do zoznamu [[Natura 2000]] (kód: SKUEV0307).

 

Tatry sa delia na [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké]], [[Západné Tatry|Západné]] a [[Belianske Tatry]]. Celková plocha Tatier je {{km2|785}}, z čoho na Slovensku leží {{km2|610}}.

 

NP má zložitú geologickú stavbu tvoria ju početné tektonické jednotky z [[tatrikum|tatrika]], [[fatrikum|fatrika]] (veporikum) a [[hronikum|hronika]]. Reliéf tvorili aj [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovce]], po ktorých ostali v Tatrách mnohé plesá. Tatry sú vytvorené z dvoch druhov hornín. Medzi najstaršie patria kryštalické horniny, hlavne [[žula]], vzniknutá stuhnutím lávy v období [[prvohory|prvohôr]]. Niektoré z nich, tvoriace tzv. kryštalický ostrov Goryczkowej sú staré 415 až 400 miliónov rokov. Trochu mladšia žula vznikla približne pred 315 až 310 miliónmi rokov a v tom istom čase vznikla žula a prekryštalizované horniny Západných Tatier, hlavne [[Rula|ruly]].

[[Súbor:STANICA LANOVKY S OBSERVATÓRIOM.JPG|left|thumb|Vrchol [[Lomnický štít|Lomnického štítu]] v zime]]

Tatry sú jedným z najchladnejších a najdaždivejších častí Slovenska. V [[Poprad]]e ({{mnm|672}}) dosahuje priemerná ročná teplota hodnotu 5,5 °C a na [[Lomnický štít|Lomnickom štíte]] ({{mnm|2632}}) dosahuje len −3,8 °C. Priemerná teplota na Lomnickom štíte v mesiaci júl je 4,2 °C, v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]] 14,4 °C a v Poprade 16,2 °C.<ref name=slowreise>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.slowakei-reisetipps.de/hohe-tatra-klima-vegetationsstufen.php|titul=Slowakei Reisetipps – Klima und Vegetationsstufen der Hohen Tatra|dátum prístupu=2011-08-18}}</ref>

Na južnej strane dochádza často k tzv. [[padavý vietor|padavým vetrom]], ktoré spôsobujú vývraty a rozsiahle [[polom (les)|polomy]], k akému došlo napr. [[19. november|19. novembra]] [[2004]] medzi 15:30 až 18:00 hodinou, kedy zasiahla Tatry [[Pamätník na víchricu|víchrica]] ([[orkán]]) s rýchlosťou vetra 165 až {{km|227|m}}/h<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ta3.sk/~bicarova/Papers/2005/vichrica/text.pdf|titul=Víchrica 2004|vydavateľ=ta3.sk|formát=PDF|dátum prístupu=2013-08-21}}</ref>, ktorá vyvrátila rozsiahly pás lesa široký 2 až 5 kilometrov a dlhý 40 kilometrov (od Podbanského po Tatranskú Kotlinu) o rozlohe vyše {{ha|12000|m}} a bola najväčšou katastrofou v Tatrách od roku 1936. Nie sú to historicky najvyššie rýchlosti vetra v tejto oblasti. V januári 1949 napríklad na Skalnatom plese zaznamenali vietor s rýchlosťou {{km|248|m}}/h a v novembri 1965 dokonca až {{km|283|m}}/h.<ref name=kalamita/> Celkový objem dreva v poškodených porastoch činil 2,5 milióna kubíkov, z čoho na smrek pripadlo 75,5 %, borovicu 8,2 %, smrekovec 6,9 %, jedľu 1,6 % a na listnaté dreviny (najmä jelše, brezy, vŕby, jarabinu, osiku, javor horský) 7,8 %.<ref name=kalamita>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lesytanap.sk/08-archiv/clanky/kalamita.php|titul=Vetrová kalamita 19. novembra 2004 – Nové pohľady a konsekvencie|vydavateľ=ŠL TANAPu|dátum prístupu=2013-08-21}}</ref>

 

[[Súbor:Leontopodium alpinum detail.jpg|left|thumb|[[Plesnivec alpínsky]]]]

Podľa [[fytogeografia|fytogeografického]] členenia je prevažná časť rastlinstva Vysokých Tatier zaradená do oblasti [[Západné Karpaty|západokarpatskej]] flóry. Iba malá časť v severozápadnej časti územia patrí do obvodu flóry [[Západné Beskydy|západobeskydskej]] a v severovýchodnej časti do obvodu flóry [[Východné Beskydy|východobeskydskej]] (okres Spišské vrchy). Rastlinstvo Tatier patrí do flóry vysokých centrálnych Karpát a v rámci nich do dvoch fytogeografických okresov: Tatry a [[Sivý vrch (geomorfologická časť)|Sivý vrch]]. [[Tatranské podhorie|Podhorie Tatier]] patrí do obvodu flóry vnútrokarpatských kotlín (okres [[Podtatranská kotlina]], podokresy [[Liptovská kotlina|Liptovská]] a [[Spišská kotlina]]).

Medzi ďalšie veľmi vzácne druhy rastlín, ktoré sa vo Vysokých Tatrách vyskytujú na jednej alebo iba niekoľkých lokalitách, patrí [[trávnička alpínska]], [[ostrica černastá]], [[skalokráska pyrenejská]] a [[poniklec jarný]].

 

[[Súbor:Vysoké Tatry, Dolina Bielej vody, cestou od Zeleného plesa na Jahňací štít (34).JPG|right|thumb|[[Kamzík vrchovský tatranský]]]]

Súčasný stav rozšírenia živočíchov na území Tatranského národného parku je výsledkom dlhodobého pôsobenia prírodných ako aj ľudských faktorov. Veľký vplyv na tatranskú faunu mali najmä studené obdobia (v dobách ľadových), z ktorých pochádzajú potomkovia druhov obývajúcich severskú [[tajga|tajgu]] a [[tundra|tundru]]. Studené obdobia vystriedali teplejšie obdobia s teplomilnejšími druhmi z východnej a juhovýchodnej Európy. Tatranskú faunu preto charakterizujú rozličné geografické zložky, z ktorých sú zastúpené najmä kozmopolitné, palearktické, európske (eurosibírske, boreoalpínske, boreálne, samarské, sudetokarpatské) a endemické druhy.

Podobne ako u rastlinstva i u živočíšstva existuje vertikálne usporiadanie. Veľká absolútna i relatívna [[nadmorská výška]] Tatier umožnila vznik širokej škály vertikálneho usporiadania živočíšstva, a to od podhorského a horského stupňa, stupňa [[borovica horská|kosodreviny]] (subalpínsky), po alpínsky až subniválny stupeň.

 

[[Súbor:Popradské pleso 2008.jpg|right|thumb|[[Popradské pleso]] s [[Chata pri Popradskom plese|Chatou pri Popradskom plese]] v pozadí]]

[[Súbor:Veľké Hincovo pleso, vysoké Tatry.JPG|right|thumb|[[Veľké Hincovo pleso]]]]

|}

 

Začiatkom roka 2010 sa začali objavovať informácie o tom, že v Tatrách je potrebné prehodnotiť ochranné pásma. Prispeli k tomu i udalosti akými bol turnaj v [[konské pólo|konskom póle]] uskutočnený na zamrznutej hladine [[Štrbské pleso|Štrbského plesa]], ktoré sa nachádza v najvyššom stupni ochrany prírody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

| priezvisko =

}}</ref>

 

{{Široký obrázok|Strbske pleso panorama 137.jpg|1500px|Panoráma zo Štrbského Plesa}}

{{Široký obrázok|Batizovská dolina (Panoráma).JPG|1500px|Panoráma [[Batizovská dolina|Batizovskej doliny]]}}

{{reflist}}

 

* {{Citácia elektronického dokumentu|url=http://spravatanap.sk/web/index.php/2012-08-24-09-58-41/flora-tatier|titul=Flóra TANAPu|vydavateľ= Správa [[TANAP]]u|dátum prístupu=2013-08-22}}

* {{Citácia elektronického dokumentu|url=http://spravatanap.sk/web/index.php/2012-08-24-09-58-41/fauna-tatranskeho-narodneho-parku|titul=Fauna TANAPu|vydavateľ=Správa [[TANAP]]u|dátum prístupu=2013-08-22}}

{{Národné parky na Slovensku}}

 

[[Kategória:Územia európskeho významu na Slovensku]]

[[Kategória:Biosférické rezervácie na Slovensku]]

[[Kategória:Chránené územia v okrese Kežmarok]]