Ovsište: Rozdiel medzi revíziami

'''Ovsište''' je [[Bratislava|bratislavská]] [[miestna časť]] v [[mestská časť|mestskej časti]] [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]].

Územie Ovsišťa bol pôvodne [[ostrov]], ktorý bol majetkom Pálfiovcov. Nachádzali sa tu polia, nivy, háje. Na mapách bol ostrov označovaný ako Insula Habern, neskôr po [[maďarčina|maďarsky]] Zabos. Do druhej polovice [[18. storočie|18. storočia]] ležal na ľavom brehu [[Dunaj]]a v katastrálnom území vtedajšej obce [[Prievoz]]. Potom vtoky do hlavného koryta - [[Chorvátske rameno|Chorvátskeho ramena]] (Oroszvárskeho) prehradili, upravili hlavný tok Dunaja tak, že ostrov sa dostáva na pravý breh jeho hlavného koryta, kde sa postupne spája s územím Petržalky. Územie katastrálne naďalej patrilo pod [[Prievoz]], a to až do [[TretiaNacistické ríšaNemecko|nemeckej]] okupácie Petržalky [[10. október|10. októbra]] [[1938]]. Po oslobodení, v roku [[1946]] spolu s Petržalkou bolo pričlenené pod Bratislavu.

Pôvodná [[osada]] vznikla pri výletnom hostinci, pôvodne hájovni, pred [[Prvá svetová vojna|prvou sv. vojnou]]. V roku [[1921]] mala 12 domov, v roku [[1946]] 340 domov. V roku [[1975]] sa začalo ich búranie. Asanácia prebiehala v dvoch etapách. V roku 1975 boli asanované domy smerom od [[Starý háj|Starého hája]] po úroveň školy na [[Kosákova ulica|Kosákovej ulici]], v roku [[1982]] zvyšok obce.

V obci bolo pomenovaných 25 ulíc. K pomenovaniu ulíc došlo až po roku [[1928]]. Ešte koncom uvedeného roku sa adresa písala: Oberufer (Prievoz), Ovsenná cesta a príslušné číslo domu, napr. 381. To bola adresa neskoršej Ovocnej ulice č. 6. Ulice boli [[20. december|20. decembra]] [[1950]] premenované z dôvodu odstránenia duplicitných názvov ulíc, po pripojení viacerých obcí k Bratislave. Pôvodné názvy vtedy zostali iba uliciam: Májová, Ostrovná, Ovocná, Ovsenná. Z 25 ulíc Ovsišťa po asanácii zostali štyri ulice: [[Májová ulica (Bratislava)|Májová]], [[Pobrežná ulica (Bratislava)|Pobrežná]], [[Sosnová ulica (Bratislava)|Sosnová]] a časť Mäsiarskej ulice premenovali na [[Klokočova ulica (Bratislava)|Klokočovu]]. Na týchto uliciach nájdeme aj dnes pôvodné domy. Na Klokočovej ulici stojí domček, v ktorom bola do r. [[1938]] prvá škola v Ovsišti. Tu vyučoval aj spisovateľ [[Ferdinand Gabaj]]. V roku 1938 bola postavená budova školy. Stojí dodnes v areáli [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Ekonomickej univerzity]] na [[Dolnozemská cesta|Dolnozemskej ceste]].

V katastrálnom území pôvodnej obce bola poľovnícka strelnica. Dve pôvodné budovy a tri drevené chatky z areálu strelnice môžeme nájsť na [[Medveďova|Ulica Medveďovej|Ulici uliciMedveďovej]].

Pamiatkou na časy nie tak vzdialené je jazdecký areál Slávie SVŠT. Dočasný areál bol vybudovaný v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch vo]] "Weisgrube", v jame po bývalom futbalovom ihrisku, medzi [[Sosnová ulica (Bratislava)|Sosnovou]] a [[Kruhová ulica|Kruhovou ulicou]]. Terajší areál na konci [[Májová ulica (Bratislava)|Májovej ulice]] bol vybudovaný nadšencami jazdeckého športu na mieste jazera, nazývaného miestnymi "Halasto".

Tam, kde bolo pôvodné Ovsište, je dnes sídlisko [[Háje (Bratislava)|Háje]], [[Prístavný most]], [[most Apollo]] a príjazdové komunikácie k nim. Ovsište má vo svete menovca, dedinka Ovsište sa nachádza v Srbsku, 89 km južne od [[Belehrad]]u.