Betón: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
obrázok, rozšírenie |
|||
Riadok 16:
Betón tuhne cca 28 dní. Tvrdnutie ale potom nekončí, betón tvrdne pri správnej [[vlhkosť|vlhkosti]] skoro donekonečna (aj pod vodou). Ako výstuž sa používa hlavne [[oceľ]] STN11xxx (konštrukčné ocele, betonárska oceľ). Spojenie umožňuje skoro rovnaká [[tepelná rozťažnosť]] ocele a betónu.
Nevýhodou betónu je jeho hmotnosť, ktorá závisí od použitých materiálov (najmä kameniva). Pri prostom betóne sa hmotnosť pohybuje v rozsahu 2 000 až {{kg|2400}}/m<sup>3</sup> a pri železobetóne 2 300 až {{kg|2600}}/m<sup>3</sup>. Pri prefabrikátoch je nutná asistencia zdvíhacích mechanizmov, ktoré zvyšujú náklady stavby. [[Tepelná vodivosť]] má takisto negatívny
== História ==
Riadok 22:
[[Súbor:John Smeaton.jpg|náhľad|[[John Smeaton]]]]
Betón sa znovu objavil až v roku [[1774]], keď ho [[John Smeaton]] použil pri oprave základov [[maják]]a v Edystone v [[Anglicko|Anglicku]]. Smeaton pridal železnú trosku do obvyklej kombinácie nehaseného vápna, piesku a vody. Vznikol tak prvý moderný betón.<ref name="EoA">Langmead,Garnaut: ''Encyclopedia of Architectural and engineering feats''. 2001 ISBN 1-57607-112-X</ref>
V širšom rozsahu sa betón začal používať až o 50 rokov po zavedení výroby [[Portlandský cement|Portlandského cementu]]. [[Patent]] na jeho výrobu získal v roku [[1824]] anglický [[kamenár]] [[Joseph Aspdin]] z [[Leeds]]u v portlandskom grófstve. Pôvod názvu [[portlandský cement]] pochádza práve odtiaľ. O zavedenie priemyselnej výroby cementu sa v roku [[1845]] pričinil Angličan Johnson, ktorý objavil proces pálenia [[vápenec|vápenca]] a [[Hlina|hliny]]. Vďaka výrobe portlandského cementu sa v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] vybudovali najmä vo [[Francúzsko|Francúzsku]] pozoruhodné inžinierske stavby z [[prostý betón|prostého betónu]]. K myšlienke kombinovať betón so železnými prvkami dospel v roku [[1849]] Francúz [[Joseph-Louis Lambot]] pri stavbe člna, keď na drôtenú sieť nanášal cementovú maltu. Tento čln sa používal 60 rokov. O šesť rokov nato mu bol udelený patent na stavbu lodí s vystuženým betónom. V roku [[1861]] uverejnil Francúz [[Francois Coignet]] prvú knihu o betóne a jeho praktickom využívaní v [[stavebníctvo|stavebníctve]]. Kniha sa volala ''Les betóns aglomérés appliqués l´art de construire'' a opisovalo sa v nej aplikovanie [[železobetón]]u v konštrukciách stavby. Jeho vlastný dom zo železobetónu ([[Paríž]]i z roku [[1862]]) existuje dodnes.<ref name=EoA /> Hneď na to americký právnik Hyatt v roku [[1877]] publikoval objav výhodnosti použitia železobetónu pri namáhaní ohybom a v súvislosti s [[požiar]]om.
| |||