Veľká noc: Rozdiel medzi revíziami

V [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej cirkvi]] sa Veľká noc tradične nazýva Pascha a je najväčším sviatkom [[Cirkevný rok|cirkevného roka]]. Pasche predchádza [[Veľký týždeň]] (od Veľkého pondelka do [[Veľká sobota|Veľkej soboty]]). Najdôležitejšou bohoslužbou Paschy je [[utiereň]] vzkriesenia, ktorá sa slúži v nedeľu ešte pred východom slnka (na Slovensku a u východných Slovanov) alebo o polnoci zo soboty na nedeľu (na Balkáne). Pred ňou sa niekde zvykne slúžiť [[polnočnica]], počas ktorej sa prenesie [[pláštenica]] zo stredu chrámu z katafalku (symbolického hrobu) na prestol (oltár), čo symbolizuje Kristovo vzkriesenie. Typickým obradom Nedele Paschy je aj posvätenie paschálnych (veľkonočných) pokrmov, ktoré sa väčšinou koná vonku pred chrámom. Posviacajú sa pokrmy, ktoré sa budú jesť pri slávnostných raňajkách i neskôr cez deň (a prípadne i ďalšie dni), hlavne mäso, nafarbené vajíčka a hrudka (istý druh syra s vajíčkami) - teda jedlá, ktoré sa podľa pôvodných pôstnych predpisov vo [[Veľký pôst|Veľkom pôste]] nekonzumovali. Okrem toho sa posviaca aj sladký koláč nazývaný Pascha alebo Paska, ktorý nahrádza chlieb a pečivo, keďže bežný chlieb sa v tento deň neje. Na [[Liturgia svätého Jána Zlatoústeho|liturgii svätého Jána Zlatoústeho]] sa číta začiatok Evanjelia podľa sv. Jána ("Na počiatku bolo Slovo...") v rozličných jazykoch. To symbolizuje, že radostná zvesť je určená všetkým národom. Na [[Večiereň|večierni]] Paschy, ktorá sa koná podľa osobitného poriadku, sa číta aj vnjeliumevanjelium eo vzksnivzkriesení.