Sojuz (kozmická loď): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
obrázok |
aktualizácia, obrázok |
||
Riadok 52:
|-
|}
'''Sojuz''' ([[ruština|po rusky]] ''Союз'' čiže zväz) je označenie radu [[Sovietsky zväz|sovietskych]] resp. [[Rusko|ruských]] pilotovaných transportných [[Kozmická loď|kozmických lodí]] rôznych variánt. Vyvinulo, vyrábalo a prevádzkovalo ich Centralnoje konstruktorskoje bjuro eksperimentalnogo mašinostrojenija (CKBEM) (Центральное конструкторское бюро экспериментального машиностроения /ЦКБЕМ/), teraz [[RKK Energija|RKK „Energija“ im. S. P. Koroljova]] (РКК „Энергия“ имени С. П. Королёва), [[Koroljov]] (predtým Kaliningrad), Moskovská oblasť, [[RSFSR]] ([[ZSSR]]).
Řádek 64 ⟶ 65:
Zdá sa, že konštrukciou Sojuzov boli inšpirovaní aj čínski konštruktéri pri návrhu kozmických lodí [[Šen-čou]].
==
Kozmická loď Sojuz bola postupne zdokonaľovaná a stavaná v štyroch rôznych sériách, ktoré boli označované ako:
* Sojuz (1 až 40, varianty [[Sojuz 7K-OK (A)|7K-OK (A)]], [[Sojuz 7K-OK (P)|7K-OK (P)]], [[Sojuz 7K-T|7K-T]], [[Sojuz 7K-T (A9)|7K-T (A9)]] a [[Sojuz 7K-TM|7K-TM]])
* [[Sojuz
* [[Sojuz
* [[Sojuz
* [[Sojuz
* [[Sojuz
V súčasnosti sa používa verzia
== História ==
[[Program Sojuz]] začal v roku [[1962]], keď sa uvažovalo o stavbe kozmickej lode na oblet [[Mesiac]]a (pozri [[Sovietsky mesačný program]]). Mesačná kozmická loď sa mala skladať z troch samostatne vynesených dielov, a to vlastnej kozmickej lode s projektovým označením 7K a motorových blokov 9K a 11K. Neskôr bol tento projekt prerušený a obmedzený na jednoduchý balistický oblet Mesiaca modifikovanou loďou 7K-L1 (pozri [[Program Zond|Zond]]). Rozpracovaný projekt 7K bol zmenený a na jeho základe sa začala konštruovať viacúčelová kozmická loď 7K-OK (orbitalnyj korabl, орбитальный корабль), určená pre nácvik manévrovania na dráhe okolo Zeme, spájanie kozmických objektov vo vesmíre a na vykonávanie rôznych vedeckých experimentov. Tieto lode boli stavané v niekoľkých modifikáciách, líšiacich sa najmä v tom, či boli vybavené aktívnym alebo pasívnym stykovacím uzlom. Stykovacie zariadenie použitého typu však neumožňovalo prestup z jedného kozmického objektu na druhý.
Řádek 88 ⟶ 87:
V prvej variante boli v návratovom module umiestnené tri kreslá pre posádku, ktorá však nemohla mať z priestorových dôvodov [[skafander|skafandre]]. To sa vypomstilo pri lete [[Sojuz 11|Sojuzu 11]], pri ktorom došlo počas zostupu z obežnej dráhy k dehermetizácii kabíny a celá posádka, ktorú tvorili kozmonauti [[Georgij Timofejevič Dobrovoľskij|Georgij Dobrovoľskij]], [[Vladislav Nikolajevič Volkov|Vladislav Volkov]] a [[Viktor Ivanovič Pacajev|Viktor Pacajev]], zahynula. Preto v ďalších lodiach tohto typu boli umiestnené iba dve kreslá, aby kozmonauti mohli byť pri štarte a pristátí oblečení v skafandroch.
[[Súbor:Soyuz-19 Docking End.jpg|thumb|left|Kozmická loď [[Sojuz 19]] (verzia 7K-TM) počas misie [[Apollo-Sojuz|Sojuz-Apollo]], 1975]]
Dve z týchto lodí označované ako 7K-TM (transportnyj modificirovannyj, транспортный модифицтрованный), boli vybavené špeciálnym androgynným stykovacím zariadením a boli využité v rámci spoločného sovietsko-amerického kozmického letu v rámci [[Apollo-Sojuz|projektu Sojuz-Apollo]].
Řádek 93 ⟶ 94:
Na prelome [[60. roky 20. storočia|šesťdesiatych]] a [[70. roky 20. storočia|sedemdesiatych rokov 20. storočia]] začali projekčné práce na vojenskej verzii kozmickej lode pod projektovým označením 7K-S. Tieto lode mali byť vybavované najmä modernizovaným elektronickým vybavením vrátane palubného riadiaceho počítača, nového systému riadenia letu a zdokonaleného pohonného systému. Ministerstvo obrany ZSSR však čoskoro od zámeru využívať tieto lode upustilo a konštrukčná kancelária ho prerobila na typ 7K-ST, verejne známy pod označením Sojuz-T. Vylepšenia interiéru návratového modulu umožnilo opäť let troch kozmonautov oblečených v skafandroch. Tento variant bol používaný pre obsluhu kozmických staníc [[Saľut 6]] a [[Saľut 7]].
[[Súbor:Soyuz-TM during STS-71.jpg|thumb|right|Kozmická loď Sojuz TM po odpojení od [[kozmická stanica|vesmírnej stanice]] [[Mir]] vyfotografovaná z amerického [[Space Shuttle|raketoplánu]] ''[[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]]'' počas misie [[STS-71]], 1995]]
Ďalším zdokonalením, najmä použitím nového hlavného manévrovacieho motora, zdokonaleného [[padák]]ového pristávacieho systému a nového rádiotechnického systému stretávania a spájania na obežnej dráhe vznikla ďalšia verzia kozmickej lode, Sojuz-TM (transportnyj modificirovannyj, транспортный модифицтрованный). Ten slúžil od roku [[1986]] na zaisťovanie výmeny posádok kozmickej stanice [[Mir]] a v období rokov [[2000]] až [[2002]] tiež na obsluhu Medzinárodnej vesmírnej stanice.▼
▲Ďalším zdokonalením, najmä použitím nového hlavného manévrovacieho motora, zdokonaleného [[padák]]ového pristávacieho systému a nového rádiotechnického systému stretávania a spájania na obežnej dráhe vznikla ďalšia verzia kozmickej lode, Sojuz
Vzhľadom na to, že niektorí americkí astronauti vyššieho vzrastu by nemohli loď Sojuz
Poslednou verziou lode Sojuz je Sojuz MS, ktorý je operatívne používaný od roku [[2016]]. Pri type MS ide o finálne štádium postupne modernizovanej lode Sojuz TMA-M, u ktorej sú postupne zmodernizované nasledujúce systémy:
▲Vzhľadom na to, že niektorí americkí astronauti vyššieho vzrastu by nemohli loď Sojuz-TM využívať ako záchranný čln, bola vytvorená ďalšia verzia, označovaná Sojuz-TMA (transportnyj modificirovannyj antropometričeskij, транспортный модифицтрованный антропометрический) s upravenými kreslami; okrem toho bola zdokonalená elektronika, výpočtová technika a motory mäkkého pristátia. Používa sa od roku 2002. V súčasnosti sa paralelne s ňou používa aj najmodernejšia verzia Sojuz-TMA-M (niekedy nie celkom korektne označovaná aj ako "digitálny Sojuz"), ktorá vďaka viacerým vylepšeniam hlavne v oblasti palubnej elektroniky dokáže vynášať popri astronautoch aj o {{kg|70}} viac nákladu oproti verzii TMA. Používa sa od roku 2010 a postupne má verziu TMA plne nahradiť.
* nové a účinnejšie solárne panely
* zväčšenie kapacity palubných akumulátorov z 325 na 425 Ah
* modifikácia orientačných a manévrovacích raketových trysiek pre zvýšenie spoľahlivosti kritických manévrov
* nový systém pre automatické spojenie KURS – NA s polovičnou hmotnosťou a tretinovou spotrebou energie oproti predchádzajúcemu typu
* náhrada pôvodného optického navigačného periskopu VSK-4 video systémom
* doplnenie navigácie GLONASS/GPS pre lepšiu lokalizáciu lode po pristátí
* modernizácia spojovacieho vybavenia pre zabezpečenie permanentnej komunikácie lodi so zemou
* modernizácia osvetlenia lode pomocou LED technológie
* zosilnená protimeteorická ochrana lode
== Externé odkazy ==
|