Sojuz (kozmická loď): Rozdiel medzi revíziami

|-

|}

'''Sojuz''' ([[ruština|po rusky]] ''Союз'' čiže zväz) je označenie radu [[Sovietsky zväz|sovietskych]] resp. [[Rusko|ruských]] pilotovaných transportných [[Kozmická loď|kozmických lodí]] rôznych variánt. Vyvinulo, vyrábalo a prevádzkovalo ich Centralnoje konstruktorskoje bjuro eksperimentalnogo mašinostrojenija (CKBEM) (Центральное конструкторское бюро экспериментального машиностроения /ЦКБЕМ/), teraz [[RKK Energija|RKK „Energija“ im. S. P. Koroljova]] (РКК „Энергия“ имени С. П. Королёва), [[Koroljov]] (predtým Kaliningrad), Moskovská oblasť, [[RSFSR]] ([[ZSSR]]).

 

Zdá sa, že konštrukciou Sojuzov boli inšpirovaní aj čínski konštruktéri pri návrhu kozmických lodí [[Šen-čou]].

 

Kozmická loď Sojuz bola postupne zdokonaľovaná a stavaná v štyroch rôznych sériách, ktoré boli označované ako:

 

* Sojuz (1 až 40, varianty [[Sojuz 7K-OK (A)|7K-OK (A)]], [[Sojuz 7K-OK (P)|7K-OK (P)]], [[Sojuz 7K-T|7K-T]], [[Sojuz 7K-T (A9)|7K-T (A9)]] a [[Sojuz 7K-TM|7K-TM]])

 

 

== História ==

[[Program Sojuz]] začal v roku [[1962]], keď sa uvažovalo o stavbe kozmickej lode na oblet [[Mesiac]]a (pozri [[Sovietsky mesačný program]]). Mesačná kozmická loď sa mala skladať z troch samostatne vynesených dielov, a to vlastnej kozmickej lode s projektovým označením 7K a motorových blokov 9K a 11K. Neskôr bol tento projekt prerušený a obmedzený na jednoduchý balistický oblet Mesiaca modifikovanou loďou 7K-L1 (pozri [[Program Zond|Zond]]). Rozpracovaný projekt 7K bol zmenený a na jeho základe sa začala konštruovať viacúčelová kozmická loď 7K-OK (orbitalnyj korabl, орбитальный корабль), určená pre nácvik manévrovania na dráhe okolo Zeme, spájanie kozmických objektov vo vesmíre a na vykonávanie rôznych vedeckých experimentov. Tieto lode boli stavané v niekoľkých modifikáciách, líšiacich sa najmä v tom, či boli vybavené aktívnym alebo pasívnym stykovacím uzlom. Stykovacie zariadenie použitého typu však neumožňovalo prestup z jedného kozmického objektu na druhý.

 

 

V prvej variante boli v návratovom module umiestnené tri kreslá pre posádku, ktorá však nemohla mať z priestorových dôvodov [[skafander|skafandre]]. To sa vypomstilo pri lete [[Sojuz 11|Sojuzu 11]], pri ktorom došlo počas zostupu z obežnej dráhy k dehermetizácii kabíny a celá posádka, ktorú tvorili kozmonauti [[Georgij Timofejevič Dobrovoľskij|Georgij Dobrovoľskij]], [[Vladislav Nikolajevič Volkov|Vladislav Volkov]] a [[Viktor Ivanovič Pacajev|Viktor Pacajev]], zahynula. Preto v ďalších lodiach tohto typu boli umiestnené iba dve kreslá, aby kozmonauti mohli byť pri štarte a pristátí oblečení v skafandroch.

 

Dve z týchto lodí označované ako 7K-TM (transportnyj modificirovannyj, транспортный модифицтрованный), boli vybavené špeciálnym androgynným stykovacím zariadením a boli využité v rámci spoločného sovietsko-amerického kozmického letu v rámci [[Apollo-Sojuz|projektu Sojuz-Apollo]].

Na prelome [[60. roky 20. storočia|šesťdesiatych]] a [[70. roky 20. storočia|sedemdesiatych rokov 20. storočia]] začali projekčné práce na vojenskej verzii kozmickej lode pod projektovým označením 7K-S. Tieto lode mali byť vybavované najmä modernizovaným elektronickým vybavením vrátane palubného riadiaceho počítača, nového systému riadenia letu a zdokonaleného pohonného systému. Ministerstvo obrany ZSSR však čoskoro od zámeru využívať tieto lode upustilo a konštrukčná kancelária ho prerobila na typ 7K-ST, verejne známy pod označením Sojuz-T. Vylepšenia interiéru návratového modulu umožnilo opäť let troch kozmonautov oblečených v skafandroch. Tento variant bol používaný pre obsluhu kozmických staníc [[Saľut 6]] a [[Saľut 7]].

 

 

 

== Externé odkazy ==