Malohont: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 14:
Po roku 1683 Malohont žiadal nové územné usporiadanie Malohontu. Veľký Hont zneužíval fakt, že Malohont bol priemyselne a hospodársky vyspelejší ako Veľký Hont. V r. [[1687]] po sťažnosti Malohont dostal práva na samosprávu v rámci Hontu a to od roku 1688. Zemania Malohontu si mohli voliť okrem iného svojho podžupana, a zasadnutia týkajúce sa Malohontu, mohli byť v Malohonte. Ale Hont sa s tým nezmieril žiadal zrušenie samosprávy Malohontu. Hontianska šľachta naďalej zneužívala Malohont vyššími daňami, dodávkami tovaru, vojakov a nerešpektovala jeho práva malohontského dištriktu. V roku 1690 Malohont prvýkrát požiadal o pripojenie k Novohradu, čo sa neuskutočnilo. Roztržky medzi Hontom a Malohontom boli čoraz väčšie. Druhý pokus o spojenie s Novohradom bol v roku 1695. Znovu neúspešné. V roku 1711 po porážke povstania Františka Rákociho II. sa Malohontský diškrikt a Hontianska stolica znovu politicky priblížili. Tretí pokus o spojenie s Novohradom bolo v roku 1715. Štvrtý a posledný pokus o spojenie Malohontu s Novohradom bolo v roku 1728 - 1729 ale bez úspechu. Úpadok autonómie Malohontu sa po roku 1729 prehlboval.
V roku 1782 Malohont požiadal o pripojenie ku Gemeru. 15.6.[[1786]] vznikla Gemersko - Malohontská župa so sídlom v Rimavskej Sobote. Po smrti cisára Jozefa II. v marci 1790 nástupca Leopold II. vrátil Malohont do Hontu. 1.1[[1802|.1803]] sa podarilo dosiahnuť oddelenie Malohontu od Hontu a jeho spojenie s [[Gemer (župa)|Gemerom]] do Gemersko-Malohontskej stolice (neskôr župy). V roku 1850 bola Gemersko- Malohontká župa premenovaná na Gemerskú a jej oficiálnym sídlom sa namiesto Plešivca stala Rimavská Sobota a to pretrvalo až do zániku župného zriadenia na Slovensku r. [[1922]]. Z geografického hľadiska sa asi jedna tretina Malohontu rozkladala v západnej časti Rimavskej a východnej časti Lučeneckej kotliny. Ostatné dve tretiny malohontského územia spadali do juhozápadného pásma Slovenského rudohoria. Hranica Malohontu sa tiahla severným smerom od dediny Zacharovce, (301 m.n.m.) po hrebeni pahorkatiny cez vrch Paláska (518 m.n.m.), ďalej na Čiertaž (601 m.n.m.), Tŕstie (1 113 m.n.m.) až do oblasti Fabovej hole (1 439 m.n.m.). Odtiaľ sa stáčala na západ ku Klenovskému Vepru (1 338 m.n.m.) a cez Železnú bránu (1 164 m.n.m.), Sedmák (1 004 m.n.m.) až k dedinám Drábsko (960 m.n.m) a Lom nad Rimavicou (1 015 m.n.m.). Tu sa lámala južným smerom a po horskom hrebeni postupovala na vrch Jasenina (995 m.n.m.), ďalej juhovýchodne k vrchu Dubovo (623 m.n.m.) a cez Ceriny (507 m.n.m.) schádzala k dedine Vaľkovo (270 m.n.m.). Odtiaľ išla k Maštinskému potoku a popri ňom až k jeho ústiu do riečky Suchej. Potom cez vrch Danša (305 m.n.m.) obhádzala gemerskú dedinu Husiná a smerovala k osade a potoku Ľukva. Popri Ľukve viedla ďalej k dnešnej Opátskej pustatine (Opátik) a poza gemerskú dedinu Dúžava k osade Kurinec. Od Kurinca po južnej hranici mesta Rimavská Sobota (210 m.n.m.) sa dostala do východiskového bodu pri Zacharovciach. Severná a západná hranica okresu Rimavská Sobota, je približne totožná z hranicou Malohontu. Z malohontských sídlisk mali najvýchodnejšie položený chotár Zacharovce, Horné Zahorany a Kraskovo. Na juhu to boli Rimavská Sobota, Kurinec, Ľukva-(dnes súčasť Husinej, región Gemer) a Dolné Zahorany. Na západnom okraji Malohontu ležali Ožďany, Hrnčiarske Zalužany, Maštinec, Pondelok a Vaľkovo. Severozápadný výbežok malohontského územia tvoril pôvodne veľký chotár Kokavy nad Rimavicou, na ktorom neskôr vznikli obce Ďubákovo, Šoltýska, Utekáč, Lom nad Rimavicou a Drábsko. V severnej časti Malohontu sa rozprestieral veľký chotár Klenovca a Tisovca. Najväčším centrom nielen južného Malohontu, ale aj celého Malohontu je Rimavská Sobota. Najväčším centrom severného Malohontu, je mesto Hnúšťa. Do Malohontu patrili aj obce Kokava nad Rimavicou, Utekáč, Ďubákovo, Šoltýska a Vaľkovo-(dnes časť obce České Brezovo, región Novohrad), ako aj časť Sušianskej doliny severne od Oždian, ktoré patria do okresu Poltár, a obce Drábsko a Lom nad Rimavicou, ktoré patria do okresu Brezno. Obce okresu Rimavská Sobota, južne od mesta Rimavská Sobota patria do regiónu Gemer.
==Mestá a obce Malohontu==
| |||