Verzia z 21:43, 17. apríl 2017 upraviť Reacoon (diskusia \| príspevky) 2 680 editací d dopl. infoboxu ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 07:32, 18. apríl 2017 upraviť vrátiť SaraSrncova (diskusia \| príspevky) 1 editace →‎Politika: Opraveny preklep Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu Ďalšia úprava →
Riadok 91: == Politika == ~~Turecko je~~ [[~~parlamentná republika~~Súbor:Recep_Tayyip_Erdogan.PNG\|~~parlamentná]]~~thumb\|right\|Súčasný autoritársky prezident [[~~zastupiteľská~~Recep ~~demokracia~~Tayyip Erdoğan]].Turecko je prezidentska republika. Je zavedený TREST SMRTI od 16.aprila2017 Od založenia v roku 1923 sa v Turecku vyvinula silná tradícia [[sekularizmus\|sekularizmu]]. <ref name="TR_Secularism">{{Cite book\|title=Religion and Politics in Turkey\|first=Ali\|last=Çarkoğlu\|publisher=Routledge, UK\|year=2004\|isbn=0-415-34831-5\|url= }}</ref> Legálny rámec krajiny spravuje [[Ústava Turecka\|turecká ústava]]. Stanovuje hlavné princípy vládnutia a ustanovuje Turecko ako unitárny a centralizovaný štát. [[Prezident Turecka\|Prezident]] republiky je [[hlava štátu]] a má zväčša iba ceremoniálnu rolu. Prezident je volený na päťročné obdobie v priamych voľbách, pričom prvým priamo zvoleným prezidentom je ten súčasný, [[Recep Tayyip Erdoğan]].▼ ~~[[Súbor:Recep_Tayyip_Erdogan.PNG\|thumb\|right\|Súčasný autoritársky prezident [[Recep Tayyip Erdoğan]].]]~~ ▲Turecko je [[parlamentná republika\|parlamentná]] [[zastupiteľská demokracia]]. Od založenia v roku 1923 sa v Turecku vyvinula silná tradícia [[sekularizmus\|sekularizmu]]. <ref name="TR_Secularism">{{Cite book\|title=Religion and Politics in Turkey\|first=Ali\|last=Çarkoğlu\|publisher=Routledge, UK\|year=2004\|isbn=0-415-34831-5\|url= }}</ref> Legálny rámec krajiny spravuje [[Ústava Turecka\|turecká ústava]]. Stanovuje hlavné princípy vládnutia a ustanovuje Turecko ako unitárny a centralizovaný štát. [[Prezident Turecka\|Prezident]] republiky je [[hlava štátu]] a má zväčša iba ceremoniálnu rolu. Prezident je volený na päťročné obdobie v priamych voľbách, pričom prvým priamo zvoleným prezidentom je ten súčasný, [[Recep Tayyip Erdoğan]]. [[Výkonná moc\|Exekutívna moc]] je vykonávaná premiérom a Radou ministrov, ktorú spoločne tvoria vládu, zatiaľ čo [[legislatíva\|legislatívna]] moc je zaopatrená v jednokomorovom parlamente, vo [[Veľké národné zhromaždenie Turecka\|Veľkom národnom zhromaždení Turecka]]. [[Súdnictvo]] je nezávislé od exekutívy a legislatívy, a Ústavnému súdu je daná právomoc rozhodnúť ohľadne súladu veci s právnym rámcom a ústavou krajiny. [[Turecká rada štátu\|Rada štátu]] slúži ako posledná inštancia na odvolanie v administratívnych prípadoch, kým Apelačný odvolací súd slúži pre všetky ostatné prípady.<ref name="TR_Constit">{{cite web\|url=http://www.byegm.gov.tr/mevzuat/anayasa/anayasa-ing.htm\|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070203170110/http://www.byegm.gov.tr/mevzuat/anayasa/anayasa-ing.htm\|archivedate=3 February 2007\|title=Turkish Constitution\|author=Turkish Directorate General of Press and Information\|publisher=Turkish Prime Minister's Office\|accessdate=16 December 2006\|date=17 October 2001}}</ref> Řádek 99 ⟶ 98: [[Všeobecné volebné právo]] pre obe pohlavia platí v Turecku od roku 1933, pričom právo hlasovať má každý turecký občan, ktorý dovŕšil 18 rokov. Do parlamentu sa volí 550 poslancov na štvorročné obdobie v proporčnom systéme v rámci 85 volebných okrskov. Ústavný súd má možnosť zastaviť verejné financovanie pre politické strany, ktoré popierajú [[sekularizmus]], či sú naopak [[Separatizmus\|separatistické]], môže aj úplne zakázať ich existenciu.<ref>{{Cite news\|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/1466160.stm\|title=Euro court backs Turkey Islamist ban\|publisher=BBC\|accessdate=14 December 2006\|date=31 July 2001}}</ref><ref>{{Cite news\|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/2850601.stm\|title=Turkey's Kurd party ban criticised\|publisher=BBC\|accessdate=14 December 2006\|date=14 March 2003}}</ref> Prah zvoliteľnosti je nastavený na vysokých 10% hlasov.<ref name="BYEGM_TrPolSys">{{cite web\|url=http://www.byegm.gov.tr/REFERENCES/Structure.htm\|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070203025134/http://www.byegm.gov.tr/REFERENCES/Structure.htm\|archivedate=3 February 2007 \|title=Political Structure of Turkey\|author=Turkish Directorate General of Press and Information\|publisher=~~Turkish~~turecko Prime Minister's Office\|accessdate=14 December 2006\|date=24 August 2004}}</ref> Podporovatelia [[Mustafa Kemal\|Atatürkových reforiem]] sú nazývaní [[Kemalizmus\|kemalisti]], ich protipól tvoria [[islamisti]], a oba tábory sa líšia v názore na úlohu náboženstva vo verejnom živote.<ref name="FleetFaroqhi2008p357">{{cite book\|author1=Kate Fleet\|author2=Suraiya Faroqhi\|author3=Reşat Kasaba\|title=The Cambridge History of Turkey\|url= \|accessdate=13 June 2013\|date=17 April 2008\|publisher=Cambridge University Press\|isbn=978-0-521-62096-3\|pages=357–358}}</ref> Kemalistická pozícia spája prvky [[demokracia\|demokracie]] s [[Laicizmus\|laickou]] ústavou a [[Západná kultúra\|pozápadneným]] [[Sekularizmus\|sekularizovaným]] [[Životný štýl\|životným štýlom]] , kým podporuje štátne zásahy v [[Ekonomika\|ekonomike]], [[Školstvo\|školstve]] a inej verejnej sfére.<ref name="FleetFaroqhi2008p357"/> Od osemdesiatych rokov 20.storočia spolu so vzrastom príjmovej nerovnosti a vzdialením sociálnych tried narástol vplyv [[Islamizmus\|islamského populizmu]], hnutia podporujúceho podriadenosť autorite, komunálnu solidaritu a sociálnu spravodlivosť, hoci to, čo presadzuje, je v praxi často sporné.<ref name="FleetFaroqhi2008p357"/> Řádek 121 ⟶ 120: Turecko je zakladajúcim členom [[Organizácia spojených národov\|Organizácie spojených národov]] (1945),<ref name=ministryofforeign3>{{cite web\|title=The United Nations Organization and Turkey\|url=http://www.mfa.gov.tr/the-united-nations-organization-and-turkey.en.mfa\|website=mfa.gov.tr\|accessdate=12 June 2014}}</ref> [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj\|OECD]] (1961),<ref name=ministryofforeign1>{{cite web\|title=Turkey's Relations with the Organization for Economic Co-operation and Development (OECD)\|url=http://www.mfa.gov.tr/oecd.en.mfa\|website=mfa.gov.tr\|accessdate=12 June 2014}}</ref> [[Organizácia islamskej spolupráce\|OIC]] (1969),<ref name=ministryofforeign4>{{cite web\|title=The Republic of Turkey and The Organization of The Islamic Conference\|url=http://www.mfa.gov.tr/the-islamic-conference--_oic_.en.mfa\|website=mfa.gov.tr\|accessdate=12 June 2014}}</ref> [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe\|OBSE]] (1973),<ref name=ministryofforeign5>{{cite web\|title=The Organization for Security and Co-operation in Europe (OSCE)\|url=http://www.mfa.gov.tr/turkey-and-the-organization-for-security-and-cooperation-in-europe-osce.en.mfa\|website=mfa.gov.tr\|accessdate=12 June 2014}}</ref> [[Organizácia pre ekonomickú spoluprácu\|ECO]] (1985),<ref name=ministryofforeign6>{{cite web\|title=Turkey's relations with the Economic Cooperation Organization (ECO)\|url=http://www.mfa.gov.tr/turkey-and-the-economic-cooperation-organization-_eco_.en.mfa\|website=mfa.gov.tr\|accessdate=12 June 2014}}</ref> [[Čiernomorská hospodárska spolupráca\|BSEC]] (1992),<ref name=ministryofforeign7>{{cite web\|title=The Black Sea Economic Cooperation Organization (BSEC)\|url=http://www.mfa.gov.tr/the-black-sea-economic-cooperation-organization-_bsec_.en.mfa\|website=mfa.gov.tr\|accessdate=12 June 2014}}</ref> [[D-8]] (1997)<ref name=ministryofforeign8>{{cite web\|title=D8\|url=http://www.mfa.gov.tr/_d-8_.en.mfa\|website=mfa.gov.tr\|accessdate=12 June 2014}}</ref> a [[G-20]] (1999).<ref name=ministryofforeign2>{{cite web\|title=G-20\|url=http://www.mfa.gov.tr/g-20-en.en.mfa\|website=mfa.gov.tr\|accessdate=12 June 2014}}</ref> Turecko bolo členom [[Bezpečnostná rada OSN\|Bezpečnostnej rady OSN]] v rokoch 1951-1952, 1954-1955, 1961 a 2009.2010.<ref name="Hürriyet UN Security">{{cite web\|url=http://hurarsiv.hurriyet.com.tr/goster/haber.aspx?id=10149253&tarih=2008-10-17\|title=Türkiye'nin üyeliği kabul edildi \|work=Hürriyet Daily News\|date=17 October 2008\|accessdate=1 November 2010}}</ref> V septembri 2013 sa krajina stala členom [[Ázijský kooperačný dialóg\|Ázijského kooperačného dialógu]] (ACD). V súlade s tradičnou ~~prozápadnou orientáciou boli na dôležitom mieste tureckej zahraničnej politiky vždy vzťahy s Európou.~~ Turecko sa stalo jedným z prvých členov [[Rada Európy\|Rady Európy]] v roku 1949, podalo prihlášku na pridružené členstvo v [[EHS]] (predchodcovi [[EÚ]]) v roku 1959, aby sa stalo pridruženým členom [[Ankarská dohoda\|Ankarskou dohodou]] v roku 1963. Po dekádach politických vyjednávaní podala krajina prihlášku na plné členstvo v EHS v roku 1987, stala sa pridruženým členom [[Západoeurópska Únia\|ZEÚ]] v roku 1992, v roku 1995 vstúpilo do [[Colná únia EÚ\|colnej únie]] s EÚ a boli s nim začaté formálne vyjednávania o prístupe do EÚ v roku 2005.<ref name="TR_EUChrono">{{cite web\|url=http://www.abgs.gov.tr/en/tur-eu_relations_dosyalar/chronology.htm\|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070515022203/http://www.abgs.gov.tr/en/tur-eu_relations_dosyalar/chronology.htm\|archivedate=15 May 2007\|title=Chronology of Turkey-EU relations\|publisher=Turkish Secretariat of European Union Affairs\|accessdate=30 October 2006}}</ref> Dnes je členstvo v EÚ považované za štátnu politiku a strategický cieľ krajiny.<ref>{{cite web\|url=http://www.zaman.com.tr/gundem_erdogan-abye-tam-uyelik-turkiyenin-stratejik-hedefidir_1015339.html\|title=Erdoğan: AB'ye tam üyelik, Türkiye'nin stratejik hedefidir (Turkish)/Erdogan:EU membership, Turkey's strategic target\|publisher=[[Zaman (newspaper)\|Zaman]]\|date=2010-08-12\|accessdate=2013-12-19}}</ref> Turecká podpora [[Severný Cyprus\|Severného Cypru]] naďalej komplikuje vzťahy s EÚ a ostáva významnou prekážkou vstupu krajiny do únie. <ref name="Mardell">{{Cite news\|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/6170749.stm \|title=Turkey's EU membership bid stalls\|first=Mark\|last=Mardell\|authorlink=Mark Mardell\|publisher=BBC\|accessdate=17 December 2006\|date=11 December 2006}}</ref> Ďalšia charakteristická črta tureckej zahraničnej politiky je dlhoročná orientácia štátu na strategickú alianciu s [[USA]].<ref name=foreignaffairs.com>{{cite web\|title=False Friends. Why the United States Is Getting Tough With Turkey\|url=http://www.foreignaffairs.com/articles/140952/michael-j-koplow/false-friends\|website=foreignaffairs.com\|accessdate=6 April 2015}}</ref><ref name=fas.org>{{cite web\|title=Turkey: Background and U.S. Relations\|url=https://fas.org/sgp/crs/mideast/R41368.pdf\|website=fas.org\|accessdate=6 April 2015}}</ref> Spoločná hrozba, stelesnená počas [[Studená vojna\|Studenej vojny]] [[Sovietsky zväz\|Sovietskym zväzom]], viedla ku členstvu Turecka v [[NATO]] roku 1952, čím sa zaistili blízke bilaterálne vzťahy s [[Washington, D.C. \|Washingtonom]]. Následne Turecko profitovalo z americkej politickej, ekonomickej a diplomatickej podporty, vrátane v kľúčovom aspekte ako prihláška krajiny do EÚ.<ref>{{cite web \|last1=Ziya Öniş \|first1=ŞuhnazYılmaz \|title=Turkey-EU-US Triangle in Perspective: Transformation or Continuity? \|url=http://istanbul2004.ku.edu.tr/syilmaz/public_html/doc/03.pdf\|website=http://istanbul2004.ku.edu.tr/ \|accessdate=4 August 2014}}</ref> V prostredí po konci Studenej vojny sa geostrategická poloha Turecka zmenila na jeho blízkosť ku [[Blízky východ\|Blízkemu]] a [[Stredný východ\|Strednému východu]], [[Kaukaz]]u a [[Balkán]]u.<ref name=edoc.hu-berlin.de>{{cite web\|last1=Mitrovic\|first1=Marija\|title=Turkish Foreign Policy towards the Balkans\|url=http://edoc.hu-berlin.de/series/getmaseries/2014-10/PDF/10.pdf\|website=edoc.hu-berlin.de\|accessdate=9 August 2014}}</ref>

Turecko: Rozdiel medzi revíziami