Verzia z 14:47, 18. apríl 2017 upraviť Tatransky (diskusia \| príspevky) 4 530 editací aktualizácia ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 14:50, 18. apríl 2017 upraviť vrátiť Tatransky (diskusia \| príspevky) 4 530 editací d aktualizácia Ďalšia úprava →
Riadok 52: 14. apríla [[1738]] - v Čabe vypukol požiar. Zhorelo 22 domov. [[1738]]{{--}}[[1740]] - v Bekéšskej stolici zúril mor. Zomreli tisícky ľudí. [[1748]] - viacerí Čabania sa odsťahovali do [[Aradská župa (Uhorsko)\|Aradskej stolice]]. [[1745]] V Čabe žilo 2740 ľudí, v roku [[1771]] tu bývalo 980 rodín, okolo 5000 ľudí. Do Békešskej stolice sa v tom čase sťahovali ľudia z uhorských stolíc. V roku 1746 vnikla ďalšia slovenská osada [[Slovenský Komlóš]]. [[1754]] - veľká skupina [[Sarvaš (mesto)\|sarvašských]], čabianskych, [[Poľný Berinčok\|berinčskych]] Slovákov i Slovákov usadených v okolitých maďarských dedinách sťahovala do [[Sabolčská župa\|Sabolčskej stolice]]. Na jej severnom okraji založili osadu [[Nyíregyháza]], ktorá sa časom rozrástla na veľké mesto. [[1723]] - približne {{km\|30\|m}} od [[Sarvaš (mesto)\|Sarvaš]] a {{km\|20\|m}} od Čaby na pustatine Mezöberény v roku Slováci založili tretiu osadu. Úradne ju nazvali Mezöberény , Slováci ju pomenovali [[Poľný Berinčok]]. [[1755]] - zhorela veľká časť Čaby. [[1815]] - chudobní slovenskí pestovatelia tabaku založili v Čanádskej stolici osadu [[Pitvaroš]]. [[1815]] - v Čabe vznikol prvý remeselnícky cech - čižmársky. [[1831]] - v Čabe na choleru zomrelo 2019 ľudí. [[1840]] - Čaba sa stala mestom. [[1841]] - Čaba dostala právo usporadúvať jarmoky [[1842]] - v čabianskej oblasti pribudla nová osada Nagybánhegyes, v ktorej žili prevažne Slováci [[1843]]{{--}}[[1845]] - Slováci prevažne z Békešskej Čaby založili v Čanádskej stolici dedinu [[Ambrózka]] [[1844]] - v čabianskej oblasti pribudla ďalšia slovenská osada [[Alberti]] [[1845]] - Čabania sa vykúpili z poddanstva [[1857]] - v Čabe otvorili gymnázium [[1858]] - cez Čabu začala premávať železnica zo [[Szolnok]]u do [[Arad (Rumunsko)\|Aradu]] [[1875]] - na chotároch medzi [[Sarvaš (mesto)\|Sarvašom]] a Čabou vznikla nová slovenská obec [[Kondoroš]] [[1888]] - veľká povodeň ohrozovala mesto [[1891]] - robotnícka vzbura v Čabe Řádek 76 ⟶ 69: [[1903]] - založenie Ľudového spolku [[1908]] - v Békeščabe sa zišiel kongres opozičných strán zorganizovaný Sedliackou stranou v Uhorsku. Zúčastnilo sa na ňom 697 delegátov zo 403 obcí a miest. Príslušníci národností po prvý raz v histórii Uhorska smeli prehovoriť rodnou rečou. [[1930]] - asi {{km\|4\|m}} od Čaby bola založená osada Mezőmegyer (dnes miestna časť Čaby), v ktorej prevažnú časť obyvateľstva tvorili Slováci *[[1946]]{{--}}[[1948]] na základe zmluvy medzi československou a maďarskou vládou sa z Maďarska vysťahovalo približne 75 tisíc Slovákov. V Békešskej stolici sa prihlásilo približne 22 tisíc presídlencov. Z Čaby sa na Slovensko vysťahovalo 7408 Slovákov, z [[Poľný Berinčok\|Poľného Berinčoka]] 1091, najviac ich prišlo z [[Pitvaroš]]u, [[Slovenský Komlóš\|Slovenského Komlóša]] a [[Alberti]]. Čaba v roku [[1789]] mala 10962 obyvateľov, v roku [[1816]] bolo ich 17128, roku [[1836]] - 21757. Stala sa najväčšou dedinou v Uhorsku. Potom, ako sa v roku [[1840]] stala mestom v roku [[1857]] žilo v Čabe 26705 ľudí.<ref name="Borguľa"/><ref name="Slováci"/>

Békešská Čaba: Rozdiel medzi revíziami