Venuša: Rozdiel medzi revíziami

Súčasná predstava o štruktúre atmosféry Venuše sa zakladá na meraniach uskutočnených kozmickými sondami typu Venera, Mariner, Pioneer-Venus, pozemnými pozorovaniami a teoretickými výpočtami. Venušu obklopuje hustá atmosféra tvorená prevažne [[Oxid uhličitý|oxidom uhličitým]], (no aj [[dusík]]om, [[kyslík]]om a [[voda|vodou]]) čo vytvára mimoriadne silný [[skleníkový efekt]], ktorý zvyšuje teplotu povrchu na viac ako 400 °C, v oblastiach blízko rovníka dokonca až na 500 °C. Pri takejto teplote by sa nachádzali v tekutom stave napr. [[cín]], [[olovo]] či [[zinok]]. Venušin povrch je teda teplejší než [[Merkúr (planéta)|Merkúrov]]ov, aj keď je vo viac ako dvojnásobnej vzdialenosti od [[Slnko|Slnka]] a prijíma teda iba 25 % slnečného žiarenia (2 613,9 W/m² v hornej vrstve atmosféry, ale iba 1071,1 W/m² na povrchu). Vďaka tepelnej zotrvačnosti a prúdeniu v hustej atmosfére sa teplota na dennej a nočnej strane Venuši výrazne nelíšia, aj keď je jej rotácia extrémne pomalá (menej ako 1 otočka počas Venušinho roku; na rovníku rotuje Venušin povrch rýchlosťou iba {{km|6.5|m}}/h). Vetry v hornej vrstve atmosféry obkrúžia planétu iba za 4 (pozemské) dni a napomáhajú tak rozvodu tepla. Atmosférický tlak na povrchu dosahuje až okolo 9 [[megapascal|MPa]], čo je 90-krát viac ako na Zemi (je ekvivalentný tlaku na [[Zem]]i v hĺbke {{km|1|m}} pod hladinou oceánu). V atmosfére dochádza aj k [[elektrický výboj|elektrickým výbojom]], aj keď asi 1 000-krát zriedkavejšie ako v [[atmosféra Zeme|zemskej atmosfére]].

Považuje sa za oveľa nepriaznivejšiu planétu pre existenciu života než Mars. Je to spôsobené najmä jej blízkosťou Slnku a chemickým zložením, takže tam panujú teploty okolo 400  °C, ktoré znemožňujú existenciu komplexného života. Navyše štúdia z Harward-Smithovho centra pre astrofyziku tvrdí, že veľkosť Zeme pravdepodobne leží na spodnej hranici obývateľnosti. Ak by bola menšia, platňová tektonika by nemohla existovať. Hoci Venuša má 85% hmoty Zeme, žiadnu platňovú tektoniku sa nepodarilo objaviť.

V roku [[1978]] sa priblížili k Venuši aj kozmické lode [[Venera-11]] a [[Venera-12]], ktoré [[21. december|21. decembra]] a [[25. december|25. decembra]] vypustili zostupné moduly. Pristávacie zariadenia niesli farebné kamery, vrták do zeme a analyzátor; tieto prostriedky bohužiaľ zlyhali. Obidva moduly vykonali merania [[nefelometer|nefelometrom]], [[hmotnostný spektrometer|hmotnostným spektrometrom]], [[plynový chromatograf|plynovým chromatografom]] a chemickým analyzátorom kvapiek v mrakoch používajúcim [[röntgenová fluorescencia|röntgenovej fluorescencie]], ktorý neočakávane objavil okrem [[síra|síry]] aj vysoký obsah [[chlór]]u. Bola tiež zaznamenaná silná blesková aktivita.