Bajkonur: Rozdiel medzi revíziami

Po rozpade ZSSR v roku [[1993]] Bajkonur prešiel do vlastníctva novovzniknutého samostatného štátu Kazachstan, ale po zložitých jednaniach bola [[4. január]]a [[1994]] podpísaná dvojstranná medzivládna dohoda o dlhodobom prenájme kozmodrómu Ruskej federácii na dobu najmenej 20 rokov za 115 mil. [[USD]] ročne. Dňa [[9. január]]a [[2004]] podpísali ruský prezident [[Vladimir Putin]] a kazašský prezident [[Nursultan Nazarbajev]] dohodu o predĺžení prenájmu do roku [[2050]] (zmluva bola ratifikovaná ruskou Dumou [[25. máj]]a [[2005]]). V januári 2005 bola zriadená spoločná kazašsko-ruská spoločnosť „Bajterek“ pre komerčné zaisťovanie štartov nosných rakiet typu Angara.

 

Vlastný kozmodróm (bez pádových oblastí stupňov v streleckom sektore) zaberá plochu {{km2|6717}}. Nachádza sa tu 15 rámp deviatich typov pre vypúšťanie kozmických nosičov, štyri rampy pre vypúšťanie medzikontinentálnych balistických rakiet, 11 montážnych budov MIK (montažno-ispytatělnyj korpus) s 34 halami pre prípravu nosných [[raketa|rakiet]], družíc a [[kozmická sonda|sond]], 3 tankovacie stanice pre plnenie nádrží kozmických telies kvapalnými pohonnými látkami a stlačenými [[plyn]]mi, sledovacie stanice s výpočtovým strediskom pre zaisťovanie vzletu rakiet, stanice pre skvapalňovanie [[vzduch]]u pre výrobu kvapalného [[kyslík]]a a [[dusík]]a (kapacita 300 t/deň), [[tepelná elektráreň]] s výkonom 60 MW, [[energovlak]] s výkonom 72 MW, 2 letiská („Krajnyj“ a „Jubilejnyj“, kde bola pristávaca dráha sovietskeho raketoplánu [[Buran (raketoplán)|Buran]]), {{km|470|m}} železničných tratí (z toho {{km|40|m}} špeciálneho rozchodu), {{km|1281|m}} ciest, {{km|6610|m}} elektrorozvodných sietí a {{km|2784|m}} spojovacích sietí.

 

 

== Zázemie kozmodrómu ==