Jean Chapelain: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
šab.
Alpinu (diskusia | príspevky)
d →‎Život: French spelling ( -> École)
Riadok 43:
Chapelain sa stal obľúbencom dvora. [[Armand Jean du Plessis de Richelieu|Richelieu]] ho povolal do [[Francúzska akadémia|Francúzskej akadémie]] už pri jej založení a udelil mu penziu 3000 livrov. Poveril ho zostavovaním ''Dictionnaire et de la Grammaire de l'Académie'' a redigovaním kritiky divadelnej hry ''[[Cid]]'' od [[Pierre Corneille|Pierra Corneilla]]. [[Jean-Baptiste Colbert]] ho poveril vytvorením zoznamu spisovateľov a vedcov, ktorí mali dôveru kráľa a ktorým boli udelené slobody a apanáže [[Ľudovít XIV.|Ľudovítom XIV.]]
 
Jedna legenda hovorí, že Chapelain bol extrémny lakomec: hovorilo sa o ňom, že raz ochorel na smrť, lebo sa radšej brodil v rieke, než by mal platiť prevoznú taxu. Alebo, ako podčiarkuje s erudíciou Gustave Lanson, riaditeľ ''EcoleÉcole Normale Supérieure'': ''Bál som sa, že je veľa fantázie a legendy vo všetkých anekdotách, ktoré Tallement, Ménage a iní púšťali do obehu o Chapelainovom lakomstve. Je však pravdou, že nosil ošúchaný plášť a úbohú parochňu a že si robil príliš malý oheň vo svojom kozube. On sám sa nám zveril, že vykonával vzdialené návštevy počas dní keď mrzlo, aby sa neocitol v jaskyni. Dostával penzie, ktoré nazýval "určitými", od [[Richelieu]]a, [[Jules Mazarin|Mazarina]], vojvodu de Longueville, princa de Contiho, od [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]], po jeho smrti našli v jeho kufri päťdesiattisíc [[écu]]. Tento lakomec uprednostňoval vždy svoju hodnosť a prácu pred šťastím.''
 
''Richelieu ho išiel menovať tajomníkom ambasády v Ríme: on odmietol, pretože vyslanec pán de Noailles mu chcel zveriť domáce záležitosti. Jeho pýcha mu však kázala slúžiť len kráľovi. Mazarin mu ponúkol, že ho urobí s tým istým titulom sekretárom kongresu v [[Munster]]i a urobí z neho štátneho radcu, čím získa vyššiu hodnosť. On však nevyťažil nič z týchto dobrých ponúk, hoci politiku vášnivo miloval. V roku [[1662]] odmietol miesto vychovávateľa [[dauphin]]a, ktoré mu ponúkol Montausier. Vzhľadom k veku princa to bola len výnosná sinekúra. Rád požičiaval peniaze svojim priateľom, Flamarensovcom, Rambouilletovcom až do výšky tridsaťtisíc livrov.