Zimbabwe: Rozdiel medzi revíziami

V roku 1966 sa biela menšina pod vedením farmára [[Ian Smith|Iana Smitha]] zmocnila vlády, jednostranne vyhlásila nezávislosť od Británie, pomenovala svoju krajinu Rodézia. Štát ródskych rasistov nebolŠtátnebol uznaný [[Organizácia spojených národov|OSN]], ktorá na krajinu uvalila sankcie. Rasová diskriminácia donútila černošskéČernošské obyvateľstvo k zahájeniuzahájilo národnooslobodzovaciehonárodnooslobodzovací bojaboj. Na čelo sa postavil [[Africký ľudový zväz Zimbabwe]] (ZAPU), vedený teroristom [[Joshua Nkomo|Joshuom Nkomom]]. Od ZAPU sa neskôr odtrhla časť politikov a vytvorila [[Africký národný zväz Zimbabwe]] – ZANU. Hlavnou politickou agendou oboch organizácii bolo vytvorenie vlády černošskej väčšiny. Obe organizácie mali základne v Mozambiku a Zambii, odkiaľ viedli partizánske a teroristické akcie proti vláde. Smithova vláda podporovaná predstaviteľmi [[Juhoafrická republika|JAR]] pod nátlakom svetovej verejnosti zahájila rokovania s partizánmi. Tí v roku [[1971]] spoločne vytvorili Africkú národnú radu, ktorá slúžila ako politická inštitúcia a hovorca Afričanov. S taktických dôvodov do čela Rady menovali, nie príliš angažovaného reverenda Abela Muzorewu, ktorý mal za úlohu vyjednávať so Smithom. Sám sa neskôr neúspešne pokúsil odstrániť vedúcich predstaviteľov ZANU a ZAPU.

V snahe o vnútorné urovnanie sa v roku [[1976]] konala konferencia v Ženeve, na ktorej sa zúčastnili [[Africký ľudový zväz Zimbabwe|ZANU]] a [[Africký národný zväz Zimbabwe|ZAPU]] prostredníctvom svojho militantného krídla nazývaného [[Vlastenecký front]] (PF). Požiadavka PF bola jednoznačná, odovzdať vládu do rúk čiernej väčšiny. Na rokovania bol pozvaný aj Abel Muzorewa, so svojou novou rasistickou stranou Zjednotená africká národná strana (UANC). Konferencia skončila dohodou medzi Smithom, Muzorewom, odštiepeným krídlom ZANU a kmeňovými náčelníkmi. Z dohody vyplýval vznik nezávislej krajiny Zimbabwe-Rhodézia, v ktorej 100 člennom parlamente mali mať belosi 26 kresiel a vo vláde štvrtinu kresiel. V senáte malo byť 10 černochov, 10 belochov a 10 náčelníkov. Vo voľbách v roku 1979 získali v parlamente 20 kresiel belosi (prevažne [[Rodézsky front]]), 51 kresiel UANC, 12 ZANU a 9 Zjednotené národné federálne strany. Vďaka sfalšovaným volebným výsledkom mohla vláda vykázať 63,9 % volebnú účasť. Predsedom vlády sa stal Muzorewa, ktorý pokračoval v Smithovej politike. Tá vyvolávala čoraz väčší odpor svetovej verejnosti, jedinýmktorej spojencomjediný Muzorewuspojenec bola JAR.

V parlamentných voľbách na ktorých sa zúčastnilo 93,6 % oprávnený voličov zvíťazila strana ZANU-PF a jej vodca Robert Mugabe sa stal premiérom krajiny. Nezávislosť Zimbabwe bola vyhlásená 18. apríla 1980. Krajina sa však zo slobody netešila veľmi dlho. Spory medzi predstaviteľmi ZANU, ktorú tvorili prevažne Mašonovia a ZAPU, ktorých základňa sa nachádzala v Matebelelande, na juhu vyústili do [[partizánska vojna|partizánskej vojny]]. Vláda brutálne vraždila a mučila prívržencov ZAPU, jeho líder Nkomo, ktorého Mugabe vyhnal z vlády, utiekol do exilu vo Veľkej Británii. V krajine bol síce nastolený mier, no zároveň de facto vláda jednej strany. V roku 1987 bol uzavretý mier, ZAPU sa zlúčila so ZANU-PF a Nkomo sa vrátil do vlády.