Rakovina prsníka: Rozdiel medzi revíziami

'''Rakovina prsníkov''' je nádorové ochorenie postihujúce tkanivo prsných žliaz. Odborne, '''[[Karcinómkarcinóm]] prsníka''' označuje zhubné nádory vznikajúce z epitélia prsných žliaz. Rakovina prsníkov je najčastejším zhubným (malígnym) nádorom u žien a postihuje každú dvanástu ženu a jeho výskyt v [[populácia|populácii]] v celosvetovom meradle neustále narastá. Celosvetový výskyt nie je rovnomerný, najčastejší je v Európe a Severnej Amerike, relatívne zriedkavejší v Južnej Amerike a Japonsku. Najčastejšie sa vyskytuje v období ohraničenom 35. až 75. rokom života ženy. Na Slovensku bolo v roku 2002 zaznamenaných 1945 nových prípadov u žien a 18 u mužov, čo dáva 48,6 prípadov na 100 000 žien a 0,6 prípadu na 100 000 mužov (štandardizované na svetovú populáciu). U slovenských žien ide jednoznačne o najčastejšie zhubné ochorenie.<ref name="onkologický register 2002">{{Citácia periodika |meno=Ivan |priezvisko=Pleško |titul=Aktuálne globálne a lokálne poznatky a problémy epidemiológie zhubných nádorov |periodikum=Onkológia |rok=2006 |ročník=1 |číslo=1 |strany=8–13 |url=http://www.solen.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=1481 |issn=1336-8176}}</ref>

Príčiny vzniku rakoviny [[prsník|prsníkov]] sú predmetom dlhodobého a intenzívneho vedeckého výskumu.Na Mnohémolekulárnej nieúrovni sú ešteza známevznikom alebonádorových jebuniek ichmutácie, ktoré sú experimentálne späté s pôsobenievplyvom nejasnéestrogénov. Faktory<ref>Cavalieri E, ktoréChakravarti zvyšujúD, rizikoGuttenplan vznikuJ, karcinómuHart môžemeE, rozdeliťIngle naJ, 2Jankowiak veľkéR, Muti P, Rogan E, Russo J, Santen R, Sutter T (August 2006). "Catechol estrogen quinones as initiators of breast and other human skupinycancers: ''genetické''implications afor ''negenetické''biomarkers of susceptibility and cancer prevention". Biochimica et Biophysica Acta. 1766 (1): 63–78. PMID 16675129. doi:10.1016/j.bbcan.2006.03.001.</ref>

ZaNa úrovni bunkovej regulácie sú prsníky tkanivom, ktoré sú citlivé na vplyv [[reprodukčné hormóny|reprodukčných hormónov]]. Z tohto pohľadu je najvýznamnejší negenetický rizikový faktor sa považuje [[estrogén]] a jeho deriváty. DlhotrvajúceEstrogény priamo regulujú fyziologickú funkciu a delenie epiteliálnych buniek v rámci normálnej činnosti prsnej žľazy. Tento normálny fyziologický účinok estrogénov je aj indikovaný pri vzniku a potencuje [[tumorogenéza|tumorogenézu]]. Hypoteticky, dlhotrvajúce pôsobenie a vysoké hladiny estrogénu zjavne zvyšujú riziko vzniku karcinómu prsníka; naopak [[gestagény]] majú ochranný účinok. To je príčina, prečo sú ženy so včasným nástupom [[menštruačný cyklus|menštruačného cyklu]] (menarché), neskoro nastupujúcou [[menopauza|menopauzou]] a tie, ktoré nikdy nerodili, vystavené vyššiemu riziku. [[Gestagény]] produkované v gravidite ([[progesterón]]) urýchľujú diferenciáciu buniek mliečnej žľazy, a tak znižujú riziko rakoviny prsníka.

JasneNa jezáklade zvýšenej populačnej vzorky, sa v poslednej dobe dokázanéskúma zvýšené riziko u žien v menopauze, ktoré užívajú estrogény vo forme [[substitučná terapia|substitučnej terapie]] (napr. v rámci prevencie postmenopauzálneho syndrómu alebo [[osteoporóza|osteoporózy]]). Mierne zvýšené riziko je u žien, ktoré dlhodobo uživajúužívajú hormonálnu [[antikoncepcia|antikoncepciu]], pričom po jej vysadení sa dostáva k normálu až po uplynutí desiatich rokov.{{chýba zdroj}}

DokázanýmNa rizikovýmzáklade faktoromepidemiologických ještúdií, sa medzi rizikové faktory radí aj [[obezita]] u žien v plodnom veku {{chýba zdroj}}. Etiologické dôvody sa vysvetľujú rôzne, napríklad produkciou estrogénov v tukovom tkanive cez hormón [[aromatáza]] syntetizujúci estrogén z testosterónu (https://en.wikipedia.org/wiki/Aromatase). Paradoxne obezita pred nástupom menštruačného cyklu má ochranný efekt, pravdepodobnehypoteticky spôsobený oneskorením a oslabením cyklu. {{chýba zdroj}} Naopak, výrazné zvýšenie telesnej hmotnosti v menopauze je opäť rizikové.{{chýba zdroj}}

Efekt výživy na riziko vzniku rakoviny prsníka je nejasný, existuje lenveľa máloštúdí vierohodnýchale s málo vedeckýchvierohodnými štúdiívýsledkami. Zrejmé zvýšenie rizika je spojené s pravidelným požívaním [[alkohol]]u, pravdepodobne prostredníctvom zvyšovania hladiny estrogénov cez hormón aromatáza (https://en.wikipedia.org/wiki/Aromatase). Efekt iných požívatín nebol v pozitívnom ani negatívnom zmysle spoľahlivo vedecky potvrdený.