Baroková hudba: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Kelovy (diskusia | príspevky)
d Revízia 6435927 používateľa 87.244.223.135 (diskusia) bola vrátená
Baroková hudba
Riadok 1:
'''Baroková hudba'''[[Súbor:Jean-Baptiste Lully 1.jpeg|thumb|francúzsky hudobný skladateľ [[Jean-Baptiste Lully]]]]
 
[[Súbor:Jean-Baptiste Lully 1.jpeg|thumb|francúzsky hudobný skladateľ [[Jean-Baptiste Lully]]]]
[[Súbor:Georg Benda.jpg|thumb|český hudobný skladateľ [[František Benda (skladateľ)|František Benda]]]]
[[Súbor:Clavecin flamand.png|thumb|[[čembalo]] (harpsichord, klavecin) holandskej výroby]]
Řádek 12 ⟶ 11:
'''Baroková hudba''' je súčasť [[barokové umenie|barokového umenia]], ucelená slohová epocha vo vývoji [[Európa|európskej]] [[klasická hudba|klasickej hudby]], trvajúca od začiatku [[17. storočie|17. storočia]] do polovice [[18. storočie|18. storočia]]. Vyznačovala sa prechodom od [[polyfónia|polyfónie]] k [[monódia|monódii]], zavádzala sa nová [[nota]]čná prax ([[generálny bas]]) a [[spev]] sa realizoval so sprievodom [[akord]]ických [[hudobný nástroj|hudobných nástrojov]], ako [[lutna]] alebo [[čembalo]].
 
== Pomenovanie: ==
[[Barok]]ová [[hudba]] mala spočiatku rôzne iné pomenovania, ako napr. ''sprevádzaná monódia'', ''generál bas'' či ''generalbasszeitalter''. Základ totiž tvoril basový [[tón]], na ktorý sa podľa pravidiel novovzniknutej harmónie ukladali ďalšie [[hlas]]y. Pojem ''generalbass zeitung'' používal ešte v [[19. storočie|19. storočí]] [[hudba|hudobný]] teoretik [[Hugo Riemann]] ([[1849]]{{--}}[[1919]]). Pojem [[barok]]ová [[hudba]] bol zavedený až v roku [[1920]] a prvýkrát ho použil [[Kurt Sachs]].
 
== Vplyvy na vývoj hudby: ==
Pre [[barok]]ovú [[hudba|hudbu]] malo veľký význam aj [[výtvarné umenie]], najmä [[sochárstvo]], pretože tak ako v [[socha|soche]], aj v [[hudba|hudbe]] sa znázorňovali hlboké [[pocit]]y, pátos, monumentálne až tragické nálady, ktoré mohli vyústiť [[afekt]]om (''Extáza Svätej Terézie''). Rovnako ako v ostatných druhoch [[umenie|umenia]], aj [[hudba|hudbu]] veľmi ovplyvnil meniaci sa svetonázor, neustály súboj medzi [[katolicizmus|katolíckou]] a [[protestantizmus|protestantskou]] [[cirkev|cirkvou]], nekonečné [[vojna|vojny]] a posilňovanie [[absolutizmus|absolutizmu]]. Popri náboženskom mysticizme a viere sa do popredia dostával človek, viera vo vlastné schopnosti a svoj rozum. Napriek všetkým prekážkam nebolo možné zabrániť vývoju vo všetkých odvetviach [[umenie|umenia]], a tak i [[hudba]] prechádzala väčšími či menšími zmenami, ktoré vytvorili jej charakteristické črty. Významnými [[filozof]]mi tohto obdobia boli [[Baruch Spinoza]] alebo [[Ignác z Loyoly]]. Vďaka [[inkvizícia|inkvizičným]] praktikám boli mnohí učenci za svoje pokrokové názory, ktoré sa nezhodovali s učením cirkví, prenasledovaní, vylučovaní z cirkvi a dokonca upálení ako [[kacír]]i ([[Giordano Bruno]], [[Mikuláš Kopernik]]).
 
Řádek 23 ⟶ 22:
* [[1600]]{{--}}[[1650]]{{--}}''ranobarokovú hudbu'' – prevládal hlavne [[Taliansko|taliansky]] vplyv;
* [[1650]]{{--}}[[1710]]{{--}}''hudbu vrcholného baroka'' – významne bola ovplyvnená [[francúzsko]]u [[hudba|hudbou]];
* [[1710]]{{--}}[[1750]]{{--}}''neskorobarokovú hudbu'' – prevládalo zjednocovanie regionálnych štýlov.
 
== Charakteristika hudby ==