Verzia z 19:10, 7. november 2004 upraviť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací dBez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 23:14, 9. január 2005 upraviť vrátiť AtonX (diskusia \| príspevky) 22 197 editací d wiki Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Malá dohoda''' (~~po fr~~franc. ''Petite Entente'', nem. ''Kleine Entente'', angl. '' Little Entente'') bolo vojensko-politické spojenectvo v rokoch [[1921]]-[[1939]] zložené z [[Česko-Slovensko\|Česko-Slovenska]], [[Juhoslávia\|Juhoslávie]] a [[Rumunsko\|Rumunska]], výrazne podporované [[Francúzsko\|Francúzskom]]. == Charakteristika== Dohoda tvorila súčasť francúzskeho spojeneckého systému. Bola to typická francúzska diplomatická konštrukcia dvojstranných vzájomných spojenectiev. Rozhodujúcu úlohu mala ČSR, ktorej kapitál sa významne podielal na vyzbrojovaní rumunskej a juhoslovanskej armády. Československý minister zahraničia [[Edvard Beneš]] bol spolu s rumunským ministrom zahraničia [[N.~~Titulsky]]m~~ Titulskym hlavným tvorcom a predstaviteľom Malej dohody. Hospodárska spolupráca ČSR, Juhoslávie a Rumunska neprekročila štádium dobrých úmyslov. Okrem niekoľkých úprav v oblasti dovozu nevznikli žiadne konkrétnejšie hospodárske dohody, pretože sa poľnohospodárska Juhoslávia a Rumunsko obávali presadenia priemyselného Česko-Slovenska na ich úkor. == Cieľ == Cieľom Malej ~~Dohody~~dohody bolo udržať poriadok v strednej a juhovýchodnej Európe, daný ~~výsledok~~výsledkom [[Parížska mierová konferencia\|Parížskej mierovej konferencie]] (1919-1920), zabrániť obnove [[Rakúsko-Uhorsko\|Rakúsko-Uhorska]], [[anšlus]]u [[Rakúsko\|Rakúska]] a hlavne čeliť [[Maďarsko\|maďarským]] snahám o revíziu [[Trianonská zmluva\|trianonského mieru]]. Signatári dohody vystupovali proti všetkým snahám o znovuvytvorenie monarchie [[Habsburgovci\|Habsburgovcov]] na území Maďarska. V skutočnosti bola Malá dohoda namierená aj proti prípadným snahám [[Nemecko\|Nemecka]], ale súčasne aj proti vplyvu Sovietskeho ~~zvázu~~zväzu a [[komunizmus\|komunistickému]] hnutiu v strednej a juhovýchodnej ~~Furópe~~Európe ([[Cordon sanitaire]]). Malá dohoda sa mala stať jedným z najdôležitejších článkov zabezpečujúcich francúzsku hegemóniu v strednej Európe po [[Prvá svetová vojna\|prvej svetovej vojne]] (československo-francúzska zmluva). == Vývoj == === Právny základ === Základom Malej ~~Dohody~~dohody boli dvojstranné vojenské zmluvy uzavreté medzi týmito štátmi v rokoch 1920-1921: 14. august 1920 - Česko-Slovensko -a Juhoslávia 23. apríl 1921 - Česko-Slovensko -a Rumunsko 7. jún 1921 - Juhoslávia -a Rumunsko Tieto boli v roku 1922 doplnené tromi ~~multilaterárnymi~~multilaterálnymi zmluvami o politickej a hospodárskej spolupráci. V roku 1921 bola tiež uzavretá zmluva medzi Rumunskom a [[Poľsko]]m, ktorá sa často tiež ráta do Malej ~~Dohody~~dohody. Po uzavretí [[Locarnské dohody\|Locarnských dohôd]], ktorými bola oslabená pozícia Francúzska a ~~jej~~jeho spojencov, uzavrelo Francúzsko a štáty Malej dohody osobitné politické zmluvy (s Česko-Slovenskom 25. januára 1924 , s Rumunskom 10. júna 1926 a s Juhosláviou v roku 1927). Zmluva s Česko-Slovenskom bola uzavretá ešte v rámci Locarnských dohôd. 16. októbra 1925 prisľúbilo Francúzsko Česko-Slovensku aj pomoc pre prípad napadnutia. Ďalším krokom k posilneniu Malej dohody mala byť zmluva z 27. júna 1930, kodifikujúca organizačnú prax aliancie (dohoda o pravidelných stretnutiach ministrov zahraničia členských štátov), ako aj organizačný pakt Malej dohody, podpísaný 6. februára 1933. Motívom bola hrozba nastupujúceho fašizmu v Nemecku a príprava tzv. paktu štyroch mocností z podnetu [[Taliansko\|Talianska]]. Riadok 29: Ohrozenie štátov Malej dohody zo strany hitlerovského Nemecka donútilo vlády Malej dohody k účasti na politike kolektívnej bezpečnosti, ktorej iniciátorom bol [[Sovietsky zväz]]. Roku 1933 podpísali štáty Malej dohody so Sovietskym zväzom a s [[Turecko]]m dohodu o definícii agresie. Česko-Slovensko, Rumunsko a Juhoslávia sa zúčastnili priprav tzv. [[východné Locarno\|východného Locarna]]. Po neúspechu tohto plánu podpísalo Česko-Slovensko 16. mája 1935 spojeneckú zmluvu so Sovietskym zväzom viazanú na francúzsko-sovietsku zmluvu. Odklon ~~Francúz-ska~~Francúzska od politiky kolektívnej bezpečnosti a politika ústupkov západných mocností voči fašistickým mocnostiam ([[appeasement]]) viedli k oslabeniu Malej ~~Dohody~~dohody, ktorú už aj ničila ~~hos-podárska~~hospodárska politika Nemecka, ktorému sa podarilo ovládnuť juhoslovanské a rumunské hospodárstvo tým, že sústredilo vo svojich rukách 40% ich importu. Obchodná politika Česko-Slovenska tomuto vývoju napomáhala tým, že zaviedla vysoké dovozné clá na poľnohospodárske výrobky. V rokoch 1935-1939 v Juhoslávii a v Rumunsku ~~silne~~silnel vplyv [[nacizmus\|nacistického]] Nemecka a Talianska. Postupne dochádzalo k celkovej dezintegrácii paktu. Rozpad Malej dohody sa začal fakticky tak, že: Juhoslávia začala uzatvárať zmluvy s prorevizionistickými štátmi (juhoslovansko-[[Bulharsko\|bulharská]] zmluva o večnom priateľstve z 24. januára 1937, juhoslovansko-talianska zmluva o neutralite z 25. marca 1937) * Rumunsko odmietlo podpísať kolektívny pakt o vzájomnej pomoci z roku ~~I937~~1937 * ~~uzavretím paktu~~štáty Malej dohody uzatvorili pakt s Francúzskom, navrhovaný česko-slovenskou vládou * Malá dohoda súhlasila priznať Maďarsku rovnaké práva v oblasti zbrojenia (august 1937). * profašistická juhoslovanská vláda princa [[regent]]a Pavla a ministerského predsedu ~~[[Stojanovič]]a~~Stojanovića ticho súhlasila s anšlusom Rakúska Posledné zasadanie sa konalo 21. augusta 1938. Po [[Mníchovská dohoda\|Mníchovskej dohode]] (29. septembra 1938) došlo k faktickému rozpadu Malej ~~Dohody~~dohody. ~~a v~~V januári 1939 vypovedali Juhoslávia aj Rumunsko oficiálne svoje spojenecké záväzky.▼ ▲Posledné zasadanie sa konalo 21. augusta 1938. Po [[Mníchovská dohoda\|Mníchovskej dohode]] (29. septembra 1938) došlo k faktickému rozpadu Malej Dohody a v januári 1939 vypovedali Juhoslávia aj Rumunsko oficiálne svoje spojenecké záväzky. [[Category: Dejiny Česka]]

Malá dohoda: Rozdiel medzi revíziami