Fenomenológia: Rozdiel medzi revíziami

'''Fenomenológia''' je opisné skúmanie súborov javov; veda o fenoménoch alebo o javoch. Fenomenológia pôvodne znamenala učenie o javoch, ktoré sa vymedzujú vzhľadom na prosté zdanie, aj vzhľadom na podstatu vecí. Úlohou fenomenológie je skúmať štruktúry [[životný svet|životného sveta]] a zákony, ktoré ich ovládajú.

 

Výrazom '''fenomenológia''' alebo '''fenomenologická filozofia''' sa označuje aj [[filozofický smer|smer]] alebo hnutie súčasnej [[filozofia|filozofie]], ktoré inicioval [[Edmund Husserl]]: požaduje od filozofie vedeckú presnosť s cieľom, aby sa stala základom pre ostatné vedy a ich špecifické postupy. Treba sa vrátiť späť k veciam samotným, aby sme pochopili ich podstaty v zmysle [[eidetická redukcia|eidetickej redukcie]]. [[Epoché]] komplementárne uchopuje [[transcendentálne ja]]. Husserlovým cieľom pritom nebolo vytvoriť systém, ale metódu (pozri: [[fenomenologická metóda]]) a opísať, čo možno vidieť, ak sa riadime touto metódou. Týmto mala fenomenológia značný vplyv a rozptýlila sa do rôznych filozofických učení, čo odporuje vlastne pôvodným Husserlovým zámerom.

 

 

[[Obrázok:Edmund Husserl 1900.jpg|náhľad|[[Edmund Husserl]] (1859 – 1938)]]

Predovšetkým je nutné povedať, že Husserl vnímal stratu "absolútneho" ako skutočnú krízu, a to nielen vo [[filozofia|filozofických]] [[veda|vedách]], ale aj v [[civilizácia|civilizácii]] ako takej. [[Skepticizmus]], odmietanie racionality [[metafyzika|metafyziky]], nástup [[iracionalizmus|iracionalistických]] filozofických prúdov, rekonštrukcia [[idealizmus|idealizmu]] a [[novokantovstvo|novokantovstva]], [[Nietzsche|Nietzscheho]] [[relativizmus]] a [[Dilthey|Diltheyov]] [[Historizmus (filozofia)|historizmus]] boli stelesnením tejto krízy. Znamenalo to v konečnom dôsledku odmietanie filozofie a jej základov vedcami a empiristami. A práve fenomenológia si vytýčila za cieľ vrátiť filozofii jej vedecký status a [[Európa|európske]] myslenie dostať späť na cestu [[rozum|racionality]]. Husserl utvrdil [[novovek|novoveký]] obrat k [[subjektivita|subjektivite]] s cieľom dospieť k objektívnej [[pravda|pravde]]. Takto sa fenomenológia stala podrobným skúmaním základných štruktúr [[vedomie|vedomia]] (subjektivita) s dôrazom na odvodenie nevyhnutných a univerzálnych právd našej skúsenosti ([[objektivita]]).

 

{{hlavný článok|Edmund Husserl}}

Husserlovo dielo sa od počiatku zameriavalo na prekonanie protikladu medzi [[Objektivizmus|objektivizmom]] a subjektivizmom. V základe invencie jeho [[Fenomenologická metóda|fenomenologickej metódy]] stojí odmietnutie [[Psychologizmus|psychologizmu]] v [[Logika|logike]], teda stanoviska, že zákonitosti ľudskej psychiky sú tie, ktoré ohraničujú a určujú zákony [[Myslenie|myslenia]] a platnosť logických viet. Husserl tvrdí, že [[Logická pravda|logické pravdy]] a vety sú svojrázne a platia [[Objektívno|objektívne]] - nezávisle od zákonitostí [[Človek|ľudskej]] [[Psychika|psychiky]]. Sú to tzv. ideálne a nutné [[Pravda (filozofia)|pravdy]]. Pochopenie nezávislosti logických viet ako nutných právd otvorilo Husserlovi cestu k postulovaniu "čistej" [[Psychológia|psychológie]]. Ide o tematizáciu svojbytnosti aktov myslenia a vnímania, ktoré sa tu pojmovo oddeľujú od svojich objektov, na ktoré sú tieto akty zamerané, či na ktoré sa [[Intencionalita (filozofia)|intencionálne]] vzťahujú. Tieto akty myslenia a [[Vnímanie|vnímania]] nazerané v úplnej "čistote" Husserl nazýva zrením [[Podstata|podstaty]] - ide o nazeranie oslobodené od všetkých konkrétnych aspektov a obsahov z okolitého sveta, teda ide o nazeranie podstaty [[Fenomén (filozofia)|fenoménu]] vo vedomí ako takom. Filozof fenomenológ môže pristúpiť k nazreniu čistej podstaty ([[eidos]]) po tzv. [[Fenomenologická redukcia|fenomenologickej redukcii]]. Tá spočíva v zrieknutí sa všetkých špeciálnych intencionálnych obsahov, v ich vyzátvorkovaní ([[epoché]]), teda pomyseľnom odstránení zo svojho zreteľa. Fenomenológ sa tak uchýli k zreniu len samotnej podstaty fenoménu, čím môže pochopiť pestrosť množstva intencionálnych obsahov, ktorých je ľudské vedomie schopné. Napr. ten istý objekt môžeme vnímať ako kus dreva, nábytok, umelecké dielo, úžitkový predmet, emocionálne hodnotný predmet a podobne. Fenomenologickou redukciou stratíme zo zreteľa všetky tieto špeciálne [[Intencionalita (filozofia)|intencionálne]] obsahy a uzrieme len podstatu fenoménu ako takého. Tým sa fenomenológii otvorila cesta k vnímaniu bezprostredne daného, podstatného, všeobecného.

Pôvodne Husserl nazeranie podstát ohraničil len na vedecky relevantné fenomény, čím nadviazal na [[scientizmus]] svojej doby a jej úsilie zvedečtiť [[Filozofia|filozofiu]]. A teda vylúčil skúmanie metafyzických tvrdení, pretože [[Metafyzika|metafyziku]] dôkladne odmietal. Neskôr sa pod vplyvom komplikovaných [[História|historických]] udalostí prvej polovice [[20. storočie|20. storočia]] presvedčil, že je možné aplikovať [[Fenomenologická redukcia|fenomenologickú redukciu]] aj na fenomény z oblasti tzv. prirodzeného sveta, teda na oblasť zjavných a evidentných [[Fakt|faktov]], ktoré tvoria [[poznanie]] [[Ľudstvo|ľudstva]], pričom nemusia pochádzať len z okruhu [[Prírodná veda|prírodnej vedy]]. Fenomenológia tak začala analyzovať podstatu aj významných spoločenských javov a celkovo rozšírila pôsobnosť na najrozličnejšie [[Spoločnosť (sociológia)|spoločenské]] [[Problém|problémy]] a špecifické filozofické témy.

 

{{hlavný článok|Martin Heidegger}}

{{hlavný článok|Maurice Merleau-Ponty}}

{{hlavný článok|Paul Ricoeur}}

=== Jan Patočka ===

{{hlavný článok|Jan Patočka}}

 

== Názor na fenomenológiu podľa analytickej filozofie ==

 

== Názor na fenomenológiu podľa G. W. F. Hegela ==

Fenomenológia je filozofická veda o [[vedomie|vedomí]] ako druhej vývojovej forme [[subjektívny duch|subjektívneho ducha]]; fenomenológia systematicky nasleduje po [[antropológia|antropológii]] a predchádza [[psychológia|psychológiu]].

 

== Externé odkazy ==